Hrady a zámky

1.5. - 15.10.

-

-

-

anglicky, nemecky

Nové Mesto nad Váhom 8 km
Trenčín
Piešťany

V histórii dejín už od nepamäti zohrával Beckov dôležitú úlohu a patril k popredným sídelným celkom Považia. Povodie Váhu, stará diaľková cesta, brod pod vyčnievajúcim bralom, ako aj rozsiahle pastviny a lesy poskytovali všetky predpoklady pre osídlenie. Už za čias Veľkej Moravy tu uprostred súdlisk stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatok 13. storočia hrad s podhradím a kostolom, zasväteným sv. Štefanovi.

V 14. - 15. storočí, za čias Stiborovcov, sa Beckov stal majetkom Stibora, po kráľovi prvého muža v krajine. Skutočnosť, že si práve Beckov zvolil za svoje rodinné sídlo, hoci mu na Považí patrilo až 15 hradov, poukazuje na jeho pretrvávajúcu dôležitosť. Okolo Stibora sa sústredilo veľa umelcov z Nemecka, Poľska, Čiech, Talianska a iných stredovekých centier umenia. V jeho časoch tu vzniklo jedno z mála dôležitých umeleckých centier. Z huty, ktorá vznikla pri Beckovskom hrade, sa v priebehu 15. storočia šírilo neskogotické umenie po celom území stredného a západného Slovenska. Množstvo obnovených - rozšírených hradov a kostolov zásobovala práve beckovská škola.

Na túto tradíciu sa snažili nadväzovať aj noví páni Beckovského hradu Bánffyovci, keď v priebehu 16. a 17. storočia, počas prestavby hradu, pozývali majstrov z Talianska. V 17. storočí si šľachta presúva svoje sídlo z hradu a pod ním si buduje pohodlné kaštiele a kúrie. Význam hradu sa prenáša na mestečko, opevnené hradbami (s dvoma bránami - dolnou a hornou) a vodnou priekopou, ktoré bolo v rokoch 1593 - 1603 sídlom krajinského snemu. Opevnené podhradie obývali prevažne zemianske a šľachtické rodiny. V neistých časoch tureckej expanzie a tridsaťročnej vojny sa sem poschádzali šľachtické rodiny z rôznych kútov mnohonárodnostného Uhorska. Spolu s nimi prišlo aj veľa umelcov a staviteľov, ktorí im stavali krásne kaštiele a kúrie.

V 19. storočí sa tu sústredilo množstvo vynikajúcich osobností - maliarov, vedcov, spisovateľov, ale aj priekopníkov v rôznych vedných odboroch.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza od Anonyma (notára kráľa Bela III.), ktorý zostavil zápisky zo spomienok svojich predchodcov na dobývanie územia starými Maďarmi. Podľa tejto kroniky (napísanej pravdepodobne na začiatku 13. storočia) si dobyvatelia podrobili všetky národy až po rieku Váh a zaujali tiež ich hrady, medzi ktorými sa menovite uvádza aj Beckov. Najstaršie listinné pramene - z rokov 1208 a 1226 však spomínajú iba osadu Blundix, ležiacu zrejme pod kráľovským hradom, na ceste do Trenčína. Hrad samotný - castrum Bolonduch, sa v písomných prameňoch vyskytuje až po roku 1264, keď už nebol kráľovským majetkom.

celoročne

Trenčianske múzeum má v objekte Trenčianskeho hradu nasledovné expozície:

Hradná studňa
Umiestnenie: gotická kaplnka na dolnom nádvorí.

Feudálna justícia
Umiestnenie: Hladomorňa, nazývaná “Kráľovská bašta.” Expozícia nie je v súčasnosti prístupná.

Erby majiteľov, držiteľov a kapitánov hradu
Umiestnenie: Matúšova veža

Rodová galéria Ilešháziovcov a obrazy z ilešháziovských sídiel
Umiestnenie: Palác Zápoľských, 1.-2. poschodie

Historické zbrane od 13. do 19. storočia
Umiestnenie: Ľudovítov palác, I. poschodie

Súčasná heraldická tvorba na Slovensku
Umiestnenie: Ľudovítov palác, prízemie

Dávna minulosť Skalky nad Váhom
Umiestnenie: Letná veža.

-

-

nemecky, anglicky

Bratislava

Trenčiansky hrad bol od počiatku dôležitou pohraničnou pevnosťou a župným sídlom. Vlastnili ho významné kráľovské a šlachtické rody, z ktorých ho najviac preslávil Matúš Čák Trenčiansky.

Keď sa hradu zmocnil kráľ Karol Róbert, riešili sa na hrade medzinárodné politické otázky. O jeho rozvoj sa zaslúžili panovníci a veľmoži Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskí. Roku l600 sa majiteľmi hradu stali Ilesháziovci, neskôr sa na hrade usadila nemecká posádka. V 18. st. bol zničený požiarom.

Barborin palác a Delová bašta slúžia ako priestor pre príležitostné výstavy, v Ľudovítovom paláci je inštalovaná expozícia starých chladných a palných zbraní z l3. stor. - l9. stor. Nájdeme tu gotické meče, orientálne jatagány, jazdecké šable, palaše a halapartne. Z palných zbraní zaujmú kresadlové a perkusné pištole, lovecké zbrane, revolvery, ihlovky a zadovky. Najhonosnejšia a najucelenejšia je historicky a umelecky mimoriadne zaujímavá expozícia rodovej galérie Ilesháziovcov, ktorá sa nachádza v Paláci Zápoľských. Obsahuje takmer l00 olejomalieb z l6.-l9.storočia.

V Ľudovítovom paláci je umiestnená výstava zo súčasnej slovenskej heraldickej tvorby. Návštevníkov zvlášť zaujme hladomorňa. Na hornom hrade v priestore Letnej veže je umiestnená expozícia dávnej minulosti Skalky pri Trenčíne. K hradu sa viaže povesť o hradnej studni, ktorú podľa legendy vykopal Turek Omar pre panovníka, aby tak získal jeho dcéru Fatimu.

História Trenčianskeho hradu

Trenčiansky hrad vznikol na mieste staršieho osídlenia, ktoré tu existovalo od doby bronzovej cez Keltov a Germánov až po slovanské osídlenie. Zo staršieho veľkomoravského hradiska sa v dobe vzniku uhorského štátu stal komitátny kráľovský hrad. Najstaršou kamennou stavbou hradu je predrománska rotunda, pravdepodobne ešte z veľkomoravského obdobia. Koncom 11. storočia vznikla kamenná útočištná veža (donjon, bergfrid), po roku 1270 nadstavená a rozšírená gotickým tehlovým plášťom. Svojou kónickou zbiehavosťou smerom k vrcholu tvorí na Slovensku ojedinelý prvok hradnej architektúry. Je stredobodom hradnej akropoly a najvýraznejšou pohľadovou dominantou panorámy mesta. V jej tesnej blízkosti vznikli jednotlivé hradné paláce. Ich stavba súvisela s rozšírením funkcie hradu z predovšetkým obrannej na správnu, administratívnu a obytnú. Najstarším palácom bol zrejme Matúšov palác zo začiatku 14. storočia, z ktorého sa však zachovala iba jedna stena, ktorá dnes tvorí súčasť Barborinho paláca. Bol sídlom Matúša Čáka Trenčianskeho (okolo 1260 – 1321), ktorý z neho urobil svoj sídelný hrad a centrum rozsiahlych dŕžav, tzv. „Matúšovej zeme“ alebo aj Terra Mathei. Tento, v tom čase najmocnejší uhorský magnát, ovládol takmer celé dnešné Slovensko a značnú časť Zadunajska. Patrilo mu takmer 50 hradov a niekoľko žúp. Zaberal nielen majetky svojich slabších šľachtických protivníkov, ale raboval i kráľovské domínium. Nešetril ani cirkevný majetok, čo mu dokonca až dvakrát vynieslo cirkevnú kliatbu a vyhlásenie interdiktu (zákazu výsluhy sviatostí) nad jeho majetkami. Razil vraj v Trenčíne i vlastné mince, žiadna sa však nenašla. A tak ide asi len o ohováranie jeho premnohých nepriateľov. Matúšova smrť 18. marca 1321 znamenala nielen okamžitý rozpad jeho „kráľovstva“, ale stala sa základom viacerých legiend a povestí. Pretože jeho hrob nikdy nikto nenašiel, stal sa obľúbeným cieľom rôznych romantikov, dobrodruhov, hľadačov pokladov i serióznych historikov. Povesť hovorí, že bol pochovaný v cínovej, striebornej a zlatej truhle s obrovskými pokladmi. Akosi podozrivo to však pripomína povesť o smrti „Biča božieho“, hunského kráľa Attilu. Trenčiansky hrad sa vrátil do majetku uhorskej koruny, čiže kráľa Karola.

Anjuovskú dobu pripomína gotický Ľudovítov palác, ktorého stavba sa pripisuje synovi Karola Róberta Ľudovítovi, zvanému aj Svätý či Veľký. Trenčianske múzeum pripravilo v jeho priestoroch expozíciu chladných a palných zbraní z obdobia 13. až 19. storočia. Nájdeme tu gotické meče, šable i palaše, či súčasti neskorogotickej zbroje. Z palných zbraní zaujmú kresadlové a perkusné pušky a pištole, pruské „ihlovky“, bohato zdobené lovecké pušky, ale i orientálne zbrane, jatagány, handžáry a pušky.

Gotický sloh s rannorenesančnými prvkami reprezentuje i Barborin palác, ktorý vraj dal vystavať cisár Žigmund Luxemburský pre svoju druhú manželku Barboru Cellskú v dobe, keď trenčianske panstvo patrilo medzi Barborine venné majetky. Posledným, tretím palácom na Trenčianskom hrade je Palác Zápoľských, pochádzajúci z obdobia panstva mocnej rodiny Zápoľských. Dal ho v neskorogotickom slohu s prvkami rannej renesancie postaviť zrejme Štefan Zápoľský a jeho žena Hedviga, kňažná Tešínska. Ich syn, neskorší uhorský kráľ Ján Zápoľský o hrad prišiel zásluhou habsburského vojvodcu Johana Katzianera, ktorého vojská hrad obľahli v máji roku 1528. Po ostreľovaní delami, ktoré spôsobilo výbuch hradnej prachárne a po tom, čo bolo zrejmé, že Zápoľský hradu pomôcť nemôže, posádka dňa 15. júna hrad vzdala za osobnú bezpečnosť a čestný odchod s poctami. V Paláci Zápoľských umiestnilo Trenčianske múzeum súbor obrazov z Ilešháziovskej zbierky, ktorá sa radí k najkomplexnejším šľachtickým umeleckým kolekciám na Slovensku. Jej umelecko - historický význam však presahuje hranice Slovenska a patrí ku kultúrnemu bohatstvu zjednotenej Európy. Takmer sto vystavených obrazov reprezentuje viacero umeleckých slohov a žánrov, od neskorej renesancie, cez baroko po romantizmus. Okrem významnej portrétnej zložky zahŕňa krajinársku tvorbu, zátišia, poľovnícke motívy, maríny, batálie i sakrálne obrazy. Mená ako J. K. Hoffstedtter, Daniel Schmidelli, Jean Luicxs či Daniel Michorn patria najvýznamenším osobnostiam maliarstva svojej doby.

Zápoľskovci sa rozhodli vyriešiť i problém jediného zraniteľného miesta hradu, tiahleho sedla Breziny naväzujúceho na hradnú skalu z južnej strany. Všetky útoky na hradné opevnenia boli a mohli byť vedené iba odtiaľto. Nové Južné opevnenie preťalo sedlo dvoma suchými priekopami a troma hradobnými pásmi so strieľňami a smolnými nosmi. Vtedy už zastarávajúci gotický systém posilnili dve delostrelecké bašty nového renesančného rondelového typu, Jeremiášova bašta a Mlynská veža, umiestnené v stredovej osi obrany. Z architektonického hľadiska ide o unikátny fortifikačný systém, v strednej Európe ojedinelý. Nemenej unikátnou stavbou z tejto doby je i budova kasární pre hradnú posádku, vedľa druhej hradnej brány. Doba vlády Štefana Zápoľského zrodila i jednu z najstarších a najkrajších slovenských povestí o Studni lásky.

Trenčiansky hrad však nezažil iba vojnu a násilie. Hostil vo svojich múroch korunované hlavy takmer z celej Európy. Výhodná poloha v blízkosti hraníc troch kráľovstiev ho priam predurčovala za miesto diplomatických schôdzok a stretnutí. 24. augusta 1335 sa na Trenčianskom hrade stretli pri mierových rokovaniach poľský kráľ Kazimír, uhorský kráľ Karol Róbert so synom Ľudovítom a český kráľ Jan Luxemburský sprevádzaný taktiež svojím synom Karolom. Český panovník sa zriekol titulu poľského kráľa, začo si ponechal Piastovské vojvodstvo v Sliezsku. V roku 1362 tu opäť prebehli mierové rokovania medzi Ľudovítom Veľkým a rímskym cisárom Karolom IV. Obaja panovníci tu vyriešili svoje spory o Aquileu. Mier bol uzavretý o dva roky neskôr. Pri tejto príležitosti si obaja panovníci, ako bolo zvykom, vymenili honosné dary. Kráľ Ľudovít prijal od Karola pozlátenú gotickú monštranciu, ktorá je dodnes súčasťou chrámového pokladu Farského kostola v Trenčíne a sám cisárovi venoval krištáľovú kanvicu, ktorá je dnes uložená v katedrálnom chráme sv. Víta v Prahe. Podobným spôsobom využíval Trenčiansky hrad i cisár Žigmund Luxemburský a neskôr kráľ Matej Korvín. Múry Trenčianskeho hradu však vítali i hostí, ktorí ho navštívili za radostnejším účelom. Už spomínaný kráľ Matej so svojou matkou Alžbetou tu v roku 1461 očakával svoju snúbenicu, dcéru Juraja z Poděbrad, českú princeznú Katarínu (Kunhutu) a v roku 1512 sa na hrade konali zásnuby dcéry Štefana Zápoľského s poľským kráľom Žigmundom. (Diplomatické tradície Trenčianskeho hradu nezostali zabudnuté. V dňoch 24. – 25. mája 2002 sa tu konal summit premiérov a ministrov zahraničných vecí krajín Višegrádskej štvorky a Beneluxu a v roku 2004 prebehla na hrade návšteva účastníkov parlamentného stretnutia krajín NATO.)

Pre verejnosť prístupný len cez letné prázdniny v mesiacoch júl a august.

- ubytovacie
- stravovacie
- prenájom priestorov
- konferenčné služby
- prehliadka zámku s výkladom
- fotografovanie (napr. svadby)
- sobášny akt
- zapožičanie športových potrieb
- zabezpečenie ďalších služieb

Výborné možnosti turistiky a cykloturistiky v bližšom i širšom okolí zámku.

-

anglicky, nemecky

Trnava
Bratislava
Senica
Modra

Pôvodne gotický hrad bol postavený v 15. storočí. Patril uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému a plnil funkciu strážneho hradu pri obchodnej Českej ceste. Počas niekoľkých storočí Smolenický hrad prekonal ťažké obdobie. V období Napoleonských vojen vyhorel a zostalo po ňom iba torzo. Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na rumoviskách hradu z roku 1853. Výstavbu hlavnej budovy začal až v roku 1911 nový majiteľ Jozef Pálffy starší. Z pôvodného hradu zostali len bašty. Smolenický zámok je súčasťou Kongresového centra Slovenskej akadémie vied . Konajú sa tu semináre, sympózia, konferencie, ktorých sa zúčastňujú vedeckí pracovníci z celého sveta, ale konajú sa tu aj zasadania štátnych inštitúcií. Krásna okolitá príroda a reprezentačné priestory sú ideálnym prostredím na pracovné a spoločenské stretnutia.

celoročne

- expozícia Drotárstvo
- náučný chodník v zámockom parku

-

-

anglicky, nemecky

-

Severne od centra Žiliny, nad sútokom Váhu a Kysuce, sa nachádza Budatínsky zámok, ktorý je historickou a architektonickou pamiatkou Žiliny. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Postavený bol v druhej polovici 13. storočia. Pôvodne sa tu vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska.

K zámku sa viaže aj pekná povesť o krásnej Kataríne, dcére zámockého pána Szunyogha, ktorú dal otec zaživa zamurovať.

Dnešná podoba pochádza zo zač. 30-tych r. 20. stor. Sú tu inštalované expozície Považského múzea, medzi nimi unikátna expozícia drotárskych umeleckých výrobkov, údajne jediná na svete.