obec

Pondelok: 7:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Streda: 7:30 - 12:00 12:30 - 16:30
Štvrtok: 7:30 - 12:00 12:30 - 15:00
Piatok: 7:30 - 12:00 12:30 - 15:00

Plášťovce ležia na juhozápadných svahoch Krupinskej výšiny v doline Krupinice a Lietavy. Stred obce má nadmorskú výšku 150 m n. m., chotár 135 – 440 m n. m. Vrchovinný povrch chotára tvoria tufity a tufické konglomeráty, časť na okraji Ipeľskej pahorkatiny treťohorné, väčšinou tufitické uloženiny. Väčšinou je zalesnený dubovým a bukovým lesom. Má hnedé lesné, illimerizované a hnedozemné pôdy. V západnej pahorkatinnej časti je na vyvrelinových svahoch chránené územie Plášťovská Šipka s treťohornou stepnou a lesostepnou vegetáciou a hmyzom. V lesoch sú poľovnícke revíry. Na území obce sa našiel hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej a slovanské sídliskové nálezy. Obec je doložená od roku 1156 ako Plast, neskôr Palasth (1232), Palasth Inferior, Superior (1288), Felseupalasth (1342), Felpalasth, Felseupalasth, Olpalast, Superior Palasth (1358), Plassovce (1773), Plástowce (1808), maďarsky Palást. Obec patrila pôvodne hradu Hont. Spomína sa v roku 1156, keď tunajší desiatok pripadol ostrihomskej kapitule. Neskoršie tunajším zemanom (v pol. 13. storočia Palásthyovcom), od 16. storočia panstvu Čabraď. V 13. storočí sa rozčlenila na 3 obce: Dolné, Horné a Stredné Plášťovce, ktoré v polovici 16. storočia zničili Turci. V 18. storočí zas jestvovali len jedny Plášťovce. V roku 1715 mala obec 2 kúrie, 14 opustených a 43 obývaných domácností, v roku 1720 mala 55 domácností, v roku 1828 mala 189 domov a 1139 obyvateľov. V 19. storočí vlastnili tunajšie majetky rodiny Coburgovcov, Nedeckých, Ivánkovcov a iných. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Po roku 1918 to bola poľnohospodárska obec. V roku 1936 bol v obci mzdový štrajk robotníkov na stavbe cesty. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. JRD bolo založené v roku 1954 (od roku 1964 farma na chov nutrií).

Služby:

Pondelok: 8:00 - 12:00   12:30 - 15:00
Utorok: 8:00 - 12:00   12:30 - 15:00
Streda:  8:00 - 12:00   12:30 - 15:00
Štvrtok: 8:00 - 12:00   12:30 - 15:00
Piatok: 8:00 - 12:00   12:30 - 15:00

Obec Plavé Vozokany leží v severovýchodnej časti Podunajskej nížiny na východnom okraji Pohronskej pahorkatiny medzi riečkou Žitavou a riekou Hron. Z územno-právneho hľadiska sa obec nachádza v Nitrianskom kraji, v okrese Levice, juhozápadne od okresného mesta Levice a západne od mestečka Želiezovce. K obci Plavé Vozokany patrí i obecná časť Medvecká. V súčasnosti má obec 980 obyvateľov.

Obec je členom Mikroregiónu Laurentius, ktorý funguje od roku 2003. Okrem Plavých Vozokan doňho patria obce Tekovské Lužany, Čaka a Málaš.

V obci funguje základná škola a najmladší obyvatelia navštevujú materskú školu. Približne jedna desatina obyvateľov obce žije v miestnej časti Medvecké. Aj tu je zriadená materská škola. Poľnohospodárske prostredie je spestrené remízkami, vinohradmi a lesíkmi bohatými na drobnú zver.  Dva potoky Kvetnianka a Vozokanka sa v katastri vlievajú do vodnej nádrže, ktorá slúži aj ako rybník s rozlohou 24 ha a možnosťou rybolovu

V blízkosti obce (12 km) sa nachádza termálne kúpalisko Podhájska, termálne kúpalisko Santovka (25 km), kúpalisko Margita-Ilona (25 km). V oblasti športu obci dlhé roky dominuje futbal s novým športovým areálom, v minulosti i hokej a stolný tenis.

História obce - www.plavevozokany.sk/obec/historia/

Oznamy
- www.obecplavevozokany.sk/oznamy/ll/1/sm/116101/h/116101/.html

Služby:

Pondelok: 7.00 - 15.00
Utorok: 7.00 - 15.00
Streda: 7.00 - 15.00
Štvrtok: 7.00 - 15.00
Piatok: 7.00 - 15.00

Pondelok: 7:30 - 14:45
Utorok:      7:30 - 14:45
Streda:      7:30 - 14:45
Štvrtok:      nestránkový deň
Piatok:       7:30 - 14:45

Pastovce ležia na najvýchodnejšej časti Podunajskej nížiny, na hranici MR, severná zemepisná šírka 47° 58', východná zemepisná dĺžka 18° 46'. Nadmorská výška obce je 115 m. Južnými susedmi sú Malé Kosihy, na východe leží Vámosmikola z MR, na severozápade Malé Ludince a Šalov, na sever Bielovce, susednou dedinou na západe je Zalaba. Podnebie obce je kontinentálne, januárová priemerná teplota je 2 C, v júli je to 20 C. Celoročná priemerná teplota je 10 C. Ročný priemerný úhrn zrážok je 500-600 mm.

Na území Pastovce objavili archeologické nálezy pochádzajúce V-II tisícročia pred naším letopočtom: kamennú sekeru a nádoby. Bronzová doba medzi rokmi 1900-900 pred naším letopočtom tiež zveľadila archeologickú hodnotu dediny. V lete v roku 1932 cirkev plánovala výstavbu rechtorsko-učiteľského domu za kostolom na voľnom pozemku. V priebehu zemných prác sa našla hlinená nádoba podobajúca sa urne, a jedna miska. Jánoš Menyhár ihneď informoval o nálezoch nadriadené školské orgány, potom z Bratislavy prišiel známy profesor archeológie Ján Elsner. Archeológ považoval nájdené predmety za veľmi cenné, a hneď poveril učiteľa s pokračovaním archeologických prác. Jánoš Menyhár, učiteľ, vášnivý amatérsky archeológ, našiel veľa cenných predmetov, jedna časť z nich sa dostala do Banskoštiavnického múzea, druhá časť zostala v škole, kde Jánoš Menyhár založil tzv. archeologickú izbu. Bohužiaľ tento materiál sa zničil v rokoch 1944-45 počas II. svetovej vojny.

História obce - http://www.pastovce.sk/historia.php

Symboly obce - http://www.pastovce.sk/symboly.php

Aktuality
- http://www.pastovce.sk/aktuality.php

Služby: