obec

Obec Magnezitovce leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na ľavobrežných prítokoch riečky Muráň, pod Ostrým vrchom, ktorého nadmorská výška je 881 m. Južná časť chotára začína na nive a terasovitej plošine vstupujúc na severovýchod do vrchoviny a úzkeho pásu nižšej hornatiny, ktorú tvoria svory, horniny mladých prvohôr a fylity.

Obec Leží v nadmorskej výške 333 m. n. m, 6 km severovýchodne od mesta Jelšava. Dolina je smerovaná v polohe juh - sever.

Míšany sa spomínajú v písomných dokumentoch po prvýkrát v roku 1427 . Obec sa vyvíjala okolo kláštora, ktorý obývali mnísi. Už vtedy mala 20 port. Jej obyvatelia sa zaoberali baníctvom a najmä ťažbou medi, striebra a zlata. V 15. storočí bola kolonizovaná valachmi. Od druhej polovice 16. storočia patrila Muránskemu panstvu. V 16. storočí sa tu usadilo nové, valašské obyvateľstvo, ktoré sa zaoberalo najmä chovom oviec. V roku 1773 mala obec 33 sedliakov, 4 želiarov a 9 pastierov. V 19. storočí sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v blízkych magnezitových baniach v závodoch. Neskôr väčšina prešla na roľnícky spôsob hospodárenia. Táto premena zamestnaneckej orientácie bola taká výrazná, že keď si obec v druhej polovici 18. storočia dala vyhotoviť svoje prvé pečatidlo, ako znak si nechala do neho vyryť lemeš a čerieslo na barokovom štíte. V kruhopise kovorytcom majstrovsky zvládnutej pečate sa nachádza text: SIGILUM MNISIAN, t. j. PEČAŤ MNIŠIAN. KOPRÁŠ je mladší ako Mníšany. Vznikol v polovici 16. storočia, uvádza sa v roku 1551. Patril Muránskemu panstvu. Založili ho valasi, pravdepodobne rusínskeho pôvodu. Tí, a po nich aj ich potomkovia, sa okrem ovčiarstva venovali aj drevorubačstvu, pastierstvu a uhliarstvu. Hoci sa postupne začali zaoberať aj poľnohospodárstvom, pôvodný ovčiarsko - drevorubačský spôsob obživy u nich do značnej miery zotrvával až do 19. storočia. V roku 1828 mala obec 26 port a 186 obyvateľov. Za I. ČSR obyvatelia zostali pri tradičných zamestnaniach. Monos vznikol v roku 1427, keď tam Juraj Ilsvai vlastnil 10 port a v 16. storočí splynul s Koprášom. Keď v 70 - tych rokoch 18. storočia vznikla (najmä v súvislosti s urbárskou reguláciou) potreba, aby obec overovala svoje dokumenty vlastnou pečaťou, pristúpili jej predstavitelia k svojráznemu riešeniu tohto problému. Na rozdiel od susedných Mníšian a väčšiny ostatných obcí na Slovensku nevyhľadali a nepožiadali o vyhotovenie pečatidla zručného kovorytca, ale využili takpovediac vlastné možnosti. Buď miestny kováč, alebo azda aj niekto iný, v práci s kovom nevyučený dedinčan vyryl jednoduché, ba lepšie povedané primitívne pečatidlo bez textu. Bol na ňom zobrazený iba znak, ktorý pozostával z niekol'kých do štvorca preložených, respektíve prepletených latiek či tenších drúčikov. Interpretácia tohto symbolu je možná (ak vôbec!) iba jediná. A to že ide o znázornenie časti oplotenia košiara. S ohľadom na salašnícky spôsob chovu oviec valachmi to má svoju logiku. Dnešná obec Magnezitovce vznikla roku 1960 z dvoch pôvodne samostatných gemerských dedín - Mníšany a Kopráš, ktoré boli od seba vzdialené iba dva kilometre. Obec Magnezitovce leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na ľavobrežných prítokoch riečky Muráň, pod Ostrým vrchom, ktorého nadmorská výška je 881 m. Južná časť chotára začína na nive a terasovitej plošine vstupujúc na severovýchod do vrchoviny a úzkeho pásu nižšej hornatiny, ktorú tvoria svory, horniny mladých prvohôr a fylity. Obec Leží v nadmorskej výške 333 m. n. m, 6 km severovýchodne od mesta Jelšava. Dolina je smerovaná v polohe juh - sever.

Služby:

Pondelok: 8.00 - 12.00 12.30 - 16.00
Utorok: 8.00 - 12.00 12.30 - 16.00
Streda: 8.00 - 12.00 12.30 - 17.00
Štvrtok: 8.00 - 12.00
Piatok: 8.00 - 12.00