obec

Obec Muránska Huta sa rozprestiera na 844 ha v nadmorskej výške 760 m.n.m. Počet obyvateľov k 1.1.2010 je 191. Obec sa nachádza na hranici Národného parku Muránska Planina a je najsevernejšie položenou obcou okresu Revúca. Z našej obce je možné vykonávať krásne turistické resp.cyklotrasy do už spomínaného NP, v ktorom sa mimo iných prírodných krás nachádzajú zrúcaniny Muránského hradu.

Pondelok: 7.30 - 15.30
Utorok: 7.30 - 15.30
Streda: 7.30 - 15.30
Štvrtok: 7.30 - 15.30
Piatok: 7.30 - 15.30

obedňajšia prestávka: 12.00 - 12.30

Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive v doline Muráňa. Nadmorská výška v strede obce je 345 m n. m., v chotári 330 - 1018 m n. m. Prevažne hornatinný chotár prechádza na juhozápade do náhornej vrchoviny, ktorá sa cez terasovú plošinu zvažuje do nivy Muráňa. Tvoria ho granodioryty a kremenné diority. Zalesnený je bukovým porastom. Obec vznikla začiatkom 14. storočia, ale územie už bolo pravdepodobne osídlené. Názov obce je doložený z roku 1357 ako Hoszszu Reth, z roku 1435 ako Huzywreth, z roku 1551 ako Dlua Luka, z roku 1567 alp Muranhozzureth, z roku 1605 ako Dluha Luka alias Hozu Reth, z roku 1773 ako Muranska Dluha Luka, maďarsky Murányhosszúrét, nemecky Lange-Wiese, Langewiesen. Obec patrila Jelšavskému panstvu, od 16. storočia Muránskemu. Roku 1427 tu bolo 29 port. Obyvatelia sa venovali pastierstvu a pracovali na pílach a v hámroch. Ušli pred Turkami, 40 rokov bola obec pustá. Mor v rokoch 1709 - 1710 si vyžiadal 440 obetí. Roku 1828 mala obec 138 domov a 1184 obyvateľov. V 19. storočí a 20. storočí obyvatelia pracovali v priemyselných podnikoch, v poľnohospodárstve, v lesoch a chodili na sezónne práce na Dolnú zem. Kultúrne pamiatky v obci Kostol rímskokatolícky zo 14. storočia, zbarokizovaný v 18. storočí. Kostol evanjelický tolerančný z roku 1787, veža z roku 1863

Služby:

Pondelok: 7:30 - 11:30  12:00 - 15:30
Utorok: 7:30 - 11:30  12:00 - 15:30
Streda: 7:30 - 11:30  12:00 - 16:30
Piatok: 7:30 - 11:30  12:00 - 14:30

Pôvabné zákutia starého Muráňa majú nielen historickú, ale aj krajinotvornú hodnotu a dotvárajú aj dnes svojskú atmosféru Muráňa. Najstaršou časťou je „Majer“, z ktorej vznikla v stredoveku obec. „Pľac“ je malé námestie pred Obecným úradom a poštou, ktoré je križovatkou ciest smerom na Revúcu, Tisovec a Červenú Skalu.

Najzaujímavejšou časťou obce je „Pastovník“, čo bola pravdepodobne „Pastierska zem“ z roku 1672, kde mali pastieri a prví obyvatelia skromné drevenice. Obydlia dnešných obyvateľov sú postavené na miestach pôvodných dreveníc. V čase jarných a jesenných prívalov sa zjavuje na povrchu podzemná voda a Pastovník sa mení na „muránske Benátky“.

Najstaršie osídlenie Majera a blízkeho Pastovníka na prameňoch vody dokladá najnovšiu jazykovú interpretáciu pôvodu mena Muráň. Významný slovenský jazykovedec profesor Šimon Ondruš tvrdí, že nielen meno Gemer (zo staršieho Gomer), ale aj Muráň má starý praslovanský pôvod: „Jazyková analýza na širšom slovanskom a indoeurópskom materiáli dokazuje, že mená Morav-, Murav- aj Muran označovali zavodnené, močaristé miesta. Naše Zlaté Moravce, Moravany ale aj Muráň sú pôvodné slovansko-slovenské lokality postavené na močaristých miestach!“ 

História obce - www.muran.sk/historia-a-sucasnost.html

Služby: