obec

Pondelok: 8:00-12:00 / 12:30-15:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 8:00-12:00 / 12:30-16:30
Štvrtok: 8:00-12:00 / 12:30-15:00
Piatok: nestránkový deň

Spoločný obecný úrad
Kollárova 8
SK - 917 77 Trnava

Vedúca spoločného obecného úradu: Ing. Erika Nemčeková
Kancelária č.102   Telefón: 033 / 55 64 402
Podateľňa: Emília Púčiková, Mária Kőszegyová
Kancelária č.107   Telefón: 033 / 53 54 090

Obec sa prvý krát písomne spomína v roku 1539 ako SOWOUCHYN, (maď. názov Zvoncsin, Harangfalva – rok 1910), výskum v 60-tych a 90-tych rokoch 20. stor. však svedčí o osídlení už v praveku.
Patrila panstvu Červený Kameň, deviatok platila ostrihomskému arcibiskupovi. Tri susediace obce Suchá, Košolná a Zvončín mali spoločný farský obvod, s farou v Suchej nad Parnou od roku 1240.
V r. 1543 ju obývalo 6 rodín, o štyri roky neskôr v r. 1547 sa prisťahovalo niekoľko chorvátskych osadníkov. V 17. – 18. stor. ju Pállfyovci dávali často do zálohu rodinám Zichy, Paxy i kolégiu jezuitov v Trnave. V r. 1794 bola pripojená k Suchej.

Zvončín leží v západnej časti Trnavskej sprašovej tabule, 164 m nad morom, 8 km SZ od okresného mesta Trnava. Katastrálne hraničí s obcami Šelpice, Suchá nad Parnou, Ružindol a s mestom Trnava.

Viac: www.zvoncin.sk/obec-2/o-obci-1/vznik-obce/

Osobnosti a rodáci: www.zvoncin.sk/obec-2/o-obci-1/osobnosti-a-rodaci/

Aktuality
- www.zvoncin.sk/obec-2/udalosti-v-obci/aktuality/

Úradná tabuľa
- www.zvoncin.sk/zverejnovanie/uradna-tabula/

Kalendár akcií
- www.zvoncin.sk/obec-2/udalosti-v-obci/kalendar-akcii/

Služby:

Pondelok: 8:00-12:00 / 13:00-15:30
Utorok: 8:00-12:00 / 13:00-15:30
Streda: 8:00-12:00 / 13:00-16:30
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 8:00-11:30

Počas letných mesiacov
Pondelok: 6:00-12:00 / 13:00-14:00
Utorok: 6:00-12:00 / 13:00-14:00
Streda: 6:00-12:00 / 13:00-17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 8:00-11:30

Mnohé náhodné nálezy i archeologické výskumy v širokom okolí Vlčkoviec dokazujú, že celé toto územie bolo pomerne husto osídlené už v praveku. Dudvážska terasa bola mierne vyvýšená nad ostatnou krajinou a vtedajším obyvateľom poskytovala výhodné podmienky na bývanie, predovšetkým bola prirodzenou ochranou pred častými záplavami, ktoré spôsobovali rieky Váh, Dudváh a Blava. 
Najstaršie stopy po prehistorickom osídlení bezprostredného okolia Vlčkoviec možno nájsť v období mladšieho paleolitu. Vypovedajú o tom archeologické nálezy jednotlivých kultúrnych vrstiev v miestnom Hliníku, kde sa našli pozostatky aurignackej a gravettienskej industrie. Prvotným faktorom podmieňujúcim vznik obce bola existencia starej komunikačnej tepny nazvanej neskôr Česká cesta, ktorá odpradávna viedla v tesnej blízkosti dnešnej dediny. Pri ceste vzniklo z praktických príčin mnoho osád. Vtedajší kupci a obchodníci v nich odpočívali, opravovali poškodené povozy a podkúvali ťažné zvieratá. Pri vzniku Vlčkoviec zohrali, okrem už spomenutej Českej cesty, významnú úlohu mosty cez rieky Dudváh a Blava. Potvrdzuje to skutočnosť, že neskôr sa stal pri tvorbe obecného erbu práve most ústredným erbovým znamením.

Viac z histórie: www.vlckovce.sk/obec-2/o-obci/historia/

Osobnosti: www.vlckovce.sk/obec-2/o-obci/osobnosti/frano-stefunko/

Kronika obce: www.vlckovce.sk/obec-2/o-obci/kronika-obce/

Úradná tabuľa
- www.vlckovce.sk/zverejnovanie/uradna-tabula/

Udalosti
- www.vlckovce.sk/udalosti/aktuality/

Služby:

Pondelok 8:00 - 16:00

Utoroknestránkový deň

Streda 8:00 - 18:00

Štvrtok 8:00 - 16:00

Piatok 8:00 - 14:00

Erb obce Smolenice Historický symbol Smoleníc patrí k najpozoruhodnejším na Slovensku, a to tak svojou starobylosťou, ako aj svojim obsahom. Pečať pochádza už z 15. stor. Je na prvý pohľad jasné, že pozostáva z dvoch súčastí - nebeských telies a viniča. Vinič jednoznačne upozorňuje na vinohradnícke tradície, i ked' v ňom možno vidieť aj biblickú novozákonnú symboliku vínnych ratolestí. Symbol nebeských telies nepochybne korení v rodovom erbe. Niektorí bádatelia v tejto symbolike vidia spojenie heraldického symbolu z erbu Svätojurských a pezinských grófov (hviezda) a z erbu Ctibora zo Ctiboríc (polmesiac) - teda dvoch významných vlastníkov hradu a mestečka. Erb, pečat' a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzt'ahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) zákonitosti, pravidlá a zvyklosti. Sfarbenie znamenia bolo neznáme, J. Novák navrhol r. 1972 Sfarbenie modrý, štít, striebomé nebeské telesá, zelené ratolesti a strieborné strapce hrozna. Heraldická komisia Ministerstva vnútra však poukázala na nedodržanie heraldického pravidla o striedaní farieb a kovov v takto sfarbenom erbe Smoleníc (nesprávne sfarbené zelené vetvičky na modrom štíte) a odporučila vykonat' v tomto smere nápravu. S ohl'adom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie znamenie zlaté a strieborné, štítové pole modré.

Služby:

Po 07:30 - 15:00

Ut 07:30 - 15:00

St 07:30 - 17:00

Štv 07:30 - 15:00

Pia 07:30 - 13:00

Radošovce ležia na Trnavskej pahorkatine v doline potoka Blava. Nadmorská výška v strede obce je 165 m n. m. a v chotári 162-190 m n. m. Cho­tár je pahorkatina so širokými, dolinou rozrezanými plochými chrbtami pokrytými mocnými uloženinami spraše. Je odlesnený. Na sprašiach má černozemné, v doline lužné pôdy.

Obec je doložená z roku 1216 ako Radichov, neskôr ako Wradichov (1229), Radossowcze (1773); po maďarsky Radosóc, Alsórados. Obec sa spomína v roku 1216 v listine kráľa Ondreja II., ktorou daroval Sebesovi Veľké Kostolany. V roku 1586 patrila panstvu Dobrá Voda. Zemepánmi boli Erdődyovci, od roku 1855 tu mali majetky Pálffyovci. V roku 1715 mala vinice, 19 poddanských a 13 želiarskych domácností, v roku 1752 mala 43 rodín, v roku 1787 mala 64 domov a 381 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj po roku 1918. JRD bolo založené v roku 1957. Väčšina obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve. Časť v priemyselných podnikoch v Trnave.

Služby: