obec

Pondelok: 8:00 - 12:00 13:00 -16:00
Streda: 8:00 - 12:00 13:00 -18:00
Piatok: 8:00 - 12:00 13:00 -14:00

Obec je doložená z roku 1392 ako Jokw, neskôr ako Dobrawoda (1436); po maďarsky Jókő; po nemecky Guttstein, Gutenstein.

Pohrebisko z doby veľkomoravskej - obec sa vyvinula z osady doloženej z roku 1392. Patrila panstvu Dobrá Voda. Hrad postavený na staršom hradisku sa listinne spomína z roku 1263. Patril kráľovi, v roku 1392 ho dostal Stibor, v roku 1436 Országhovci, v roku 1383 Ungnad, Erdődy, v roku 1855 Pálffyovci. Stal sa strediskom panstva Dobrá Voda, ku ktorému patrili obce: Dobrá Voda, Bešeňov, Hradište, Chtelnica, Lančár a Jasenov.

Za Rákócziho povstania bol veľmi poškodený (1703), potom ho čiastočne opravili. V roku 1792 vyhorel, zostalo na ňom len väzenie pre poddaných. Spustol začiatkom 19. storočia.

Za chytenie husitského vodcu Švehlu v 15. storočí dostala obec od kráľa Mateja výsady mestečka s právom na výročné jarmoky. V erbe mala Pannu Máriu na polmesiaci. V polovici 16. storočia sa tu osadili habáni. V roku 1715 malo mestečko 88 domácností, z toho 61 želiarskych, v roku 1753 malo 119 rodín, v roku 1787 malo 132 domov a 1235 obyvateľov, v roku 1828 malo 204 domov a 1428 obyvateľov.

Okrem poľnohospodárstva sa zaoberali pálením vápna, habáni mali keramické dielne. Venovali sa aj kamenárstvu. Úverové družstvo založili v roku 1872 a textilný závod v roku 1900. Aj po roku 1918 boli rozvinuté remeslá (kamenárstvo, povrazníctvo, džbánkárstvo) a pracovali píly. V obci bola chemická továreň (v roku 1926 štrajk). JRD bolo založené v roku 1957. V obci je závod Kovovýroby Trnava, chovná stanica SAV (laboratórne zvieratá). Obyvatelia pracovali väčšinou v mieste, časť v Trnave.

Dobrá Voda leží v severnej časti Malých Karpát vo vnútrohorskej kotlinke. Nadmorská výška v strede obce je 248 m n. m. a v chotári 212-576 m n. m. Odvodňuje ju Blava s prítokom Mariáš. Celý chotár v pohorí je vo východnej časti prevažne z triasových vápencov (Dobrovodský kras), v západnej prevažne z mladších treťohorných zlepencov a pieskovcov. Odlesnená kotlinka je obklopená dubovým, bukovým a ihličnatým lesom. Západne od obce je krasová vyvieračka Mariáš. Obec leží na tektonickej línii, bola viackrát postihnutá zemetrasením. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy, na vápencoch rendziny.

Pamiatky
Zrúcaniny hradu Dobrá Voda zo začiatku 13. storočia
Pranier z roku 1718
Kaplnka baroková z roku 1730
Kostol rímskokatolícky klasicistický z roku 1820 na mieste staršieho
Náhrobník J. Hollého na cintoríne s bustou od L. Dunajského (1854)

Tradície
Hromadná cestná zástavba. Z 19. storočia sú ojedinelé hlinené domy so sedlovou slamenou strechou. Variant západoslovenského typu ľudového odevu - Trnava.

Významné osobnosti
Pôsobil tu v rokoch 1843-49 a je pochovaný Ján Hollý (1785-1849), básnik.

Služby:

Pondelok: 7,30 - 16,30
Utorok: 7,30 - 16,30
Streda: 7,30 - 17,00
Štvrtok: 7,30 - 16,30
Piatok: 7,30 - 14,00

Pondelok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Utorok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Streda: 08:00 - 12:00 13:00 - 17:00

Štvrtok: Nestránkový deň

Piatok: 08:00 - 12:00

Názov obce Brestovany sa pravdepodobne odvodil od toho, že v okolí obce rástli rôzne druhy drevín, pričom z nich bol najvzácnejší brest, s ktorým sa spodobuje aj názov Brestovany. Medzi mnohými okolitými obcami sa podľa dávnejších svedectiev v historických dokumentoch spomínajú Brestovany ako villa Bristem. Až v 16. storočí sa začína objavovať domáca podoba názvu Brestovian (na obecnej pečati zo 16.-17. storočia bol názov Brestoan Maior). Avšak okolu roku 1900, v čase vrcholiacej maďarizácie na našom území, sa vtedajšia štátna uhorská administratíva ešte zo všetkých síl usilovala, aby namiesto slovenského názvu Brestovany sa obec volala po maďarsky Alsó a Felsó Szil (čiže Dolné a Hroné Brestovany).

Služby: