obec

Primátor/Starosta: Ing. Vladimír Letenay
Prednosta/Zástupca starostu: JUDr. Artúr Soldán / Ivan Zibala
Tel.: 02/459 43 301, 02/ 487 77 300
Mobil: 0910 999 194, 0903 999 082, 0918 409 371
Fax: - Web: www.ivankapridunaji.sk

Úradné hodiny:


Prezentácia:

Ivanka pri Dunaji je situovaná v juhozápadnej časti Slovenska, za hranicou hlavného mesta Bratislavy, v okrese Senec.
Počtom obyvateľov je treťou najväčšou obcou okresu a piatou na celom Slovensku (v r. 2021). K 31.12.2021 mala obec 7062 obyvateľov. Ich zvyšujúci sa počet je okrem prirodzeného rastu ovplyvňovaný najmä prisťahovalectvom, ktoré podmieňuje najmä výhodná poloha obce. Rozloha obce Ivanka pri Dunaji je 1425 ha.
Hlavnými dopravnými ťahmi, na ktoré je obec napojená, sú západná výpadovka z Bratislavy do Senca, cesta 1. triedy č. 61 a železničná trať č. 130 z Bratislavy do Nových Zámkov. Severnú časť katastra obce pretína diaľnica D1 Bratislava - Trnava, na ktorú sú privádzače vo Vajnoroch, v Senci a čoskoro aj v križovatke Triblavina. Územie Ivanky pri Dunaji je tiež súčasťou nultého diaľničného okruhu Bratislavy. Do katastra obce zasahuje aj časť pristávacej dráhy Letiska M. R. Štefánika. Ivanka je členom Združenia obcí Slovenska a spolupracuje s okolitými samosprávami v rámci Regionálneho združenia obcí Podunajskej oblasti.
Najbližšou susediacou obcou je na východe Bernolákovo, na juhu Zálesie a Most pri Bratislave, na severe Chorvátsky Grob a mesto Svätý Jur. Na západe susedí Ivanka s hlavným mestom SR, pričom centrum Bratislavy je od Ivanky vzdialené iba 12 km.
Ivanka pri Dunaji leží v rovinatej oblasti Podunajskej nížiny, v nadm. výške 133 m. Najbližším pohorím, rozprestierajúcim sa severne od obce, sú Malé Karpaty, vzdialené približne 15 km.
Z hľadiska klimatických pomerov sa obec  nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho charakteru, v teplej suchej oblasti s miernejšou zimou. Dnešné tečúce vody Ivanky reprezentuje najmä Šúrsky kanál, ktorý začali budovať v roku 1941 ako umelý tok na odvodnenie a vysušenie Svätojurského šúru. Kanál, ktorého celková dĺžka je 15,62 km, zbiera vody z potokov Malých Karpát, ale i z čističiek odpadových vôd, a odvádza ich do Malého Dunaja. Ivanské lesné porasty sa radia medzi lužné, nížinné lesy a zaberajú 135 ha územia obce.

História
Prvopočiatky našej obce siahajú až do štvrtého tisícročia pred n. l., keď tu bolo teplejšie klimatické podnebie (v priemere o +2°) a nivnú pôdu vytvárala inundáciou dunajská voda. Sídlili tu ľudia z mladšej doby kamennej s neolitickou kultúrou. Živili sa nielen lovom a zberom, le už aj chovom kráv, kôz, oviec a časom prešli aj na pestovanie obilia.
V severnej polohe ivanského chotára poznáme sídliskovú lokalitu s keramikou lengyelskej kultúry (3500 - 3200 pred n. l.), v jej tesnom susedstve je sídlisko s keramikou bádenskej kultúry (bolerázska skupina) datované rokom 2800 pred n. l. v polohe Šakoň.
Z obdobia rokov 2000 - 1700 pred n. l. poznáme až štyri lokality z intravilánu obce. Je to pohrebisko na  "Pískovém vŕšku", nádobky z hrobu, kultúra slavónska (skupina Kosihy - Čaka), ktorá vystriedala na juhozápadnom Slovensku bádenskú kultúru. Ďalej sú to kamenné sekerky z Obory (terajšie bagrovisko) pravdepodobne zo sídliskového objektu. Spolu s pohrebiskom ľudu so šnúrovou kultúrou u Zemanov na Grasalkovičovej ulici môžu byť z jedného časového úseku t. j. asi 1850 - 1750 pred n. l., ktorý tvorí počiatok doby bronzovej. Šnúrová kultúra typu Chlopice - Veselé patrí ľudu už indoeurópskej rasy a ich vplyv na miestne skupiny šnúrovej kultúry nitrianskeho typu a ďalšie tvoria základ stredoeurópskej kultúry v dobe bronzovej.

Viac z histórie: www.ivankapridunaji.sk/historia-obce.html

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.ivankapridunaji.sk/#m_519104

Ivánske noviny
- www.ivankapridunaji.sk/casopis-ivanske-novinky.html

Podujatia
- www.ivankapridunaji.sk/#m_519105

Služby:

Primátor/Starosta: JUDr. Mgr. Vladimíra Vydrová
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Ferdinand Kolčák, MBA / Ing. Ján Granec
Tel.: 02/322 230 00, 02/322 230 01, 02/322 230 17
Mobil: 0903 568 929
Fax: - Web: www.chorvatskygrob.sk

Úradné hodiny:


Prezentácia:

Obec Chorvátsky Grob sa nachádza medzi obcami Ivanka pri Dunaji, Bernolákovo, Veľký Biel, Slovenský Grob, a mestom Bratislava mestská časť Vajnory. Kataster obce z juhu ohraničuje pôvodná cesta, ktorá viedla z Vajnor a oddeľovala aj pôvodné územie obce, ktoré sa po II. sv. vojne zmenilo. Na severe ohraničuje územie "Hájiček" určené prítokom Čiernej Vody. Západnú hranicu tvorí štátna cesta III/0611 a na juhozápade Blahútov kanál. Najvyššiu nadmorskú výšku tvorí kopec "Šalaperská hora" 173m n. m., ktorá sa nachádza severovýchodne od obce. Územie prechádza od miernej terasy, kde sa nachádza Chorvátsky Grob, do Šúrskej depresie. Obec tvoria tri hlavné sídelné útvary - Chorvátsky Grob, Čierna Voda a hospodárskopriemyseľné sídloTriblavina. Ostatnú časť územia tvorí poväčšine poľnohospodárska pôda a vinice.

Pamiatky: Chránená prírodná rezervácia Šúr Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia p.n.l. V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku 17. storočia tu boli sírnaté kúpele, neskôr ústav pre postihnutú mládež.

História obce: www.chorvatskygrob.sk/21956/historia-obce-chorvatsky-grob

Osobnosti obce: www.chorvatskygrob.sk/21957/osobnosti-obce

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.chorvatskygrob.sk/novinky/15891/aktuality

Úradná tabuľa
- www.chorvatskygrob.sk/novinky/15815/uradna-tabula

Projekty obce
- www.chorvatskygrob.sk/15820/projekty-obce

Služby:

Primátor/Starosta: Ing. Ludmila Goldbergerová
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ladislav Kránitz
Tel.: 02/459 881 28
Mobil: 0918 787 833
Fax: - Web: www.obechamuliakovo.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00-12:00 / 13:00-15:30
Utorok: nestránkový deň
Streda: 8:00-12:00 / 13:00-16:45
štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 8:00-11:30

Prezentácia:

Obec Hamuliakovo sa nachádza 15 kilometrov juhovýchodne od Bratislavy na brehu Dunaja. Prvá zmienka o obci pochádza z 1222 ako Gutt, neskôr Gútor. V roku 1948 bola obec premenovaná podľa národného buditeľa mladšej generácie bernolákovcov Martina Hamuliaka. Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou je Kostol svätého kríža z 13. storočia, ktorá je známa svojou šikmou vežou – vychýlenou v dôsledku povodní.

Kým v roku 1991 Hamuliakovo malo takmer 800 obyvateľov, v dôsledku migrácie ľudí z hlavného mesta a masívnej výstavby na začiatku 21. storočia je v súčasnosti (2021) počet obyvateľov obce niekoľkonásobný –  vyše 2500 občanov a ďalších 1000 obyvateľov, ktorí nie sú prihlásení na trvalý pobyt. Podľa oficiálnych výsledkov sčítania ľudu v roku 2011 35% obyvateľstva tvoria občania maďarskej národnosti.

História
Počiatky obce sú zahalené tajomstvom. Podľa Arnolda Ipolyiho, známeho etnografa a kunsthistorika, v roku 1222 v listinách spomínaný Gutt je dnešná obec Hamuliakovo.

O tom svedčí aj kameň, ktorý sa našiel v roku 1870 pri stavbe organu v kostolnej stene. Na kameni bol vytesaný rok 1222. Ďalším údajom o vzniku obce je rok 1244, avšak dôkaz o jeho vierohodnosti chýba. Zdá sa, že najreálnejšim dátumom je rok 1249, keď synovia Petra Guttoriho sa dohodli na deľbe majetkov. V roku 1284 je meno obce zapísané ako Gutora, v roku 1287 ako Gwttur. Obec teda bola kolískou rodu Guthoriovcov.

V listinách z 13. a 14. storočia sa spomínajú 3 podobné obce: Nagygútor (Veľký Gutor), Kisgútor (Malý Gutor) a Gutorszeg (Gútor-časť). Obec Gutorszeg zrejme zničil Dunaj, možno za veľkej povodne roku 1568. Neskôr podobný osud postihol aj Malý Gutor. Dnes ich pamiatku uchovávajú chotárne názvy.

Neskôr sa zo šľachtického sídla stáva typická zemianska obec. Na konci 15. storočia sa tu objavuje rodina Sydóovcov, ktorá v obci vlastnila majetky až do začiatku 20. storočia. Istý čas tu boli zemepánmi aj Kisguthoriovci. V roku 1519 v obci získal majetok od Bertalana Sydóa Ján Földes, ale zakladateľom tunajšej línie rodu pokladáme Wolfganga. V 17. storočí tu boli zemepánmi rodiny Amprusterovcov, Eperjessiovcov, Kerekesovcov, na konci storočia aj Korláthovci a Késmárkovci. Na začiatku 18. storočia František Földes vymenil tento majetok za iný s grófom Jánom Szapárym.

Viac z histórie:  www.obechamuliakovo.sk/historia-obce/

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.obechamuliakovo.sk/category/aktuality/

Úradná tabuľa
- www.obechamuliakovo.sk/category/uradna-tabula/

Služby:

Primátor/Starosta: Bc. Peter Múčka
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 02/459 152 23
Mobil: 0905 246 752
Fax: - Web: www.boldog.sk

Úradné hodiny:

 

Prezentácia:

je dedinka blízko okresného mesta Senec. Má 525 obyvateľov. Zväčša v nej prevláda poľnohospodárska činnosť, v minulosti bola známa hlave hojným pestovaním hlávkovej kapusty. Vzhľadom na blízkosť okresného mesta Senec, ktorý poskytuje možnosť letných dovoleniek (Slnečné Jazerá), sa obec začína pomaly rozvíjať. Do Bratislavy, ktorá je vzdialená približne 25 km, je možné sa dostať autobusom alebo osobným automobilom. Obec leží blízko autostrády v smere z Bratislavy do Žiliny.

Obec nesie svoj terajší názov len od roku 1960. Ak nahliadneme do histórie, zistíme, že mala niekoľko rozličných názvov. Obec sa spomína už v roku 1245 pod názvom TULWEJ (Tolvaj), ďalšia zmienka z roku 1276 o nej hovorí ako o THOLUOY, a v roku 1328 ju spomínajú ako TUULWAY. Názov obce sa počas stáročí menil, až dospel do dnešnej podoby BOLDOG.

Kultúrne pamiatky: www.boldog.sk/obec-2/kulturne-pamiatky/

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.boldog.sk/aktuality/

Časopis Boldog
- www.boldog.sk/aktuality/casopis-boldog-o-nas-pre-nas/

Služby: