obec

Podateľňa
Pondelok: 9:00-11:30 / 13:00-16:30
Utorok: 7:30-12:00
Streda: 9:00-11:30 / 13:00-16:30
Štvrtok: 7:30-12:00
Piatok: 8:00-10:00

Dane, odpady, stočné
Pondelok: 9:00-11:30 / 13:00-16:30
Utorok: 7:30-12:00
Streda: 9:00-11:30 / 13:00-16:30
Štvrtok: 7:30-12:00
Piatok: nestránkový deň

Stavebný úrad
Pondelok: 9:00-11:30 / 13:00-16:30
Utorok: nestránkový deň
Streda: 9:00-11:30 / 13:00-16:30
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: nestránkový deň

Obec Limbach leží na úpätí Malých Karpát v blízkosti hlavného mesta SR Bratislava. V súčasnosti obec eviduje 2400 obyvateľov prihlásených k trvalému pobytu. Prednosti obce Limbach sú hlavne v jeho polohe – obec nachádzajúca sa na úpätí Malých Karpát, neprepojená štátnou cestou na Záhorie, predurčená na rekreáciu a šport. Je súčasťou Bratislavského samosprávneho kraja a Malokarpatského regiónu. Historickými dominantami obce sú rímskokatolícky a evanjelický kostol. V obci je základná škola, materská škola, školská jedáleň, školský klub detí, obecná knižnica, pošta a športový areál s futbalovým ihriskom. V okolí obce Limbach je možnosť výletov po vyznačených turistických trasách do okolitých lesov Malých Karpát a do rekreačných oblastí Suchý vrch  a Medvedie údolie. V obci sa nachádzajú potraviny, čerpacia stanica,  vinárstva a ubytovacie zariadenia.

História obce: História | (limbach.sk)

Aktuality
- Aktuality | (limbach.sk)

Organizácie v obci
- Organizácie v obci | (limbach.sk)

Limbašské noviny
- Limbašské novinky | (limbach.sk)

Služby:

Pondelok: 8:00-12:00 / 13:00-15:00
Streda: 8:00-12:00 / 13:00-18:00
Piatok: 8:00-12:00

Obec leží na východnom úpätí Malých Karpát. Prvá písomná zmienka o obci je z 1.2. 1287 v darovacej listine kráľa Ladislava IV. Kumána. Obec bola založená podomovými kupcami na brehu potoka Žlabka. Od 16. storočia patrila obec k hradnému panstvu Červený kameň. Po tureckých nájazdoch sa tu usadili chorvátski kolonisti. Títo však odišli a obec ostala bez osídlenia. V roku 1590, pričinením grófa Mikuláša Pálffyho bola znovu osídlená. Obec bola od začiatku známa svojimi vínami, vraj najlepšími v červenokamenskom panstve. V obci sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého z konca 18. storočia, kríž na začiatku obce z roku 1894 a rímskokatolícky kostol z roku 1907, ktorý je zasvätený Ružencovej Panne Márii. V súčasnosti má obec cca 850 obyvateľov. Pôsobí tu Kresťanská spevácka skupina CREDO, Folklórna skupina LIPKA, Cech roduverných Dubovaniek. Pretrváva tu naďalej tradícia známych trakovických výšiviek. K obľúbeným športovým aktivitám patrí futbal a tradičné cyklistické preteky. V krásnom prostredí Malých Karpát ponúkajú svoje služby v katastri obce chaty a rekreačné zariadenia - Chata Fúgelka, Chata Kukla, Rekreačné zariadenie Hydrostav a Chata Rilla. Obec je súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty a nadväzuje tým na vinársky odkaz minulosti - tradične dobrých dubovských vín.

Úradná tabuľa
- www.dubova.sk/novinky/6682/uradna-tabula

Podujatia a aktuálne informácie
- www.dubova.sk/novinky/6683/podujatia-a-aktualne-informacie

Kalendár udalostí
- www.dubova.sk/kalendar

Služby:

Pondelok: 8:00 - 17.00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 8:00 - 17.00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 8:00 - 17.00

Obec Báhoň leží v dolnej časti úrodnej trnavskej tabule. Patrí do vinárskej oblasti Malokarpatského regiónu a mikroregiónu Červený Kameň.
Najstaršia písomná zmienka o obci (villa Bahun) pochádza z roku 1244, počiatky osídlenia však siahajú až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú nálezy neolitného sídliska - volútovej a lengyelskej kultúry, rímsko-barbarského a slovanského sídliska i pohrebiska z doby veľkomoravskej. Od polovice 10. až do 13. storočia obec bola kráľovským majetkom patriacim k bratislavskému hradu, od roku 1306 Martinovi synovi Bugára. V stredoveku viackrát zmenila majiteľov. Dejiny Báhoňa od r. 1580 na viac ako tristo rokov ovplyvnila zemianska rodina Jezernických, ktorých potomkovia postupne získali do svojej držby prevažnú časť obce a stali sa patrónmi tunajšej farnosti. V polovici 16. storočia Báhoň bol dvojrečovou nemecko-slovenskou obcou s prevahou nemeckého obyvateľstva, koncom storočia sa tu usadili aj chorvátski osadníci. V roku 1845 život v obci priaznivo poznačilo vybudovanie trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy. Po prvej svetovej vojne sa začala rozvíjať spoločenská činnosť v rôznych spolkoch, ochotníckom divadle a v športe. V bývalom kaštieli Jezernických v roku 1930 bol otvorený Kadlického ústav pre slepcov. Areál doteraz slúži ako domov pre nevidiacich dospelých z celého Slovenska. Pre nevidiacich a ťažko zdravotne postihnutých bola zriadená prevádzka výrobného družstva invalidov a neskôr vybudovaný nový závod výrobného družstva ELEKTRO ĽUDIB. V roku 1954 zahájila činnosť Odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Kostol sv. Františka z Assisi postavil v rokoch 1914 – 1921 arch. M. Harminec. V obci sa zachovali dve kaplnky, tri sakrálne prícestné sochy a dva kríže z r. 1874 a 1906. V strede obce je pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne.

Obec má komplexnú technickú vybavenosť. K športovej činnosti slúži futbalový štadión, športový areál na školskom dvore i tenisové kurty. V obci je predajňa potravín, pohostinstvo a pizzeria. Rekreačné možnosti poskytujú blízke Slnečné jazerá v Senci a turistické výlety do horského prostredia Malých Karpát.

História obce: www.bahon.sk/index.php/57/-60

Rodáci a osobnosti: www.bahon.sk/index.php/57/-59
 

Oznamy
- www.bahon.sk/index.php/oznamy-obiansky-servis-106

Správy
- www.bahon.sk/index.php/vsetky-bleskove-spravy

Služby:

Pondelok 7:30-11:30 / 12:30-15:30
Utorok 7:30-11:30 + Stavebný úrad
Streda 7:30-11:30 / 12:30-17:00
Štvrtok 12:30-15:30 + Stavebný úrad
Piatok 7:00-12:00

Obec Zohor sa nachádza v južnej časti Záhorskej nížiny, 26 km severozápadne od Bratislavy pod úpätím Malých Karpát. Blízkosť hraničnej rieky Moravy ju radí do slovenskej časti pomoravia. Jej rovinatý chotár tvoria treťohorné íly a piesky, terasovité štrkopiesky a naviate piesky. Leží v 146 metrovej nadmorskej výške, priemerné ročné teploty vzduchu dosahujú 9,5°C a priemerný úhrn ročných zrážok je 600 mm. Najvýznamnejšími tokmi v katastrálnom území obce sú Zohorský potok a Suchý potok, umelé kanály Malina a Zohorský kanál. Zeleň je zastúpená prevažujúcimí drevinami - borovicou, sosnou, hrabom obyčajným, agátom bielym a kríkmi - lieska, trnka, ruža šípová a iné. História Chotár obce bol nepretržite osídlený už od staršej doby bronzovej, v písomnostiach sa spomína eneolit - sídlo s kanelovanou keramikou. Počas archeologických výskumov boli objavené mnohé vzácne pamiatky a dôkazy o jej osídlení ako napríklad sídlisko a hrob zo strednej doby bronzovej, pohrebisko velatickej kultúry a mladšej doby bronzovej, kostrové broby z doby rímskej a z doby sťahovania národov, slovanské sídlisko a pohrebisko z doby Veľkomoravskej ríše. Snáď najznámejší sa Zohor stal vďaka nálezom bohatých kniežacích germánskych hrobov. Spolu so spálenými kostičkami zosnulých sa v hroboch našli vzácne bronzové a sklenené nádoby, vyrobené v antických dielňach a luxusné šperky. Zlatý, špirálovite stočený náramok, pochádzajúci z jedného z hrobov je považovaný za vôbec najdrahocennejší klenot, aký z doby rímskej zo Slovenska poznáme (uložený je na Bratislavskom hrade).

Aktuálne
- www.obeczohor.sk/novinky/19281/aktualne

Úradná tabuľa
- www.obeczohor.sk/19331/uradna-tabula

Obecné noviny
- www.obeczohor.sk/18873/obecne-noviny

Služby: