obec
Suchohrad
Vložil/a suchohrad, Št, 18/01/2007 - 10:29Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 034/778 08 37
Mobil: 0911 898 968
Fax: 034/778 08 37
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 685Rozloha obce/mesta v ha: 1541
Prvá písomná zmienka: 1511
Prezentácia:
Prvá zmienka o obci
Okolo roku 1458 je obec zaznamenaná pod názvom Dumburg
Originál listiny je uložený v Archíve mesta Bratislavy pod signatúrou č.3264.
Text listiny sa nachádza v zbierke listov a listín písaných národným jazykom, ktoré vydal V. Chaloupecký pod názvom Středověké listy ze Slovenska
Zdroj: Slovenský archív, svazek 1 Středověké listy ze Slovenska Sbírka listů a listin psaných jazykem národním z let 1426-1490 Vydal Václav Chaloupecký, 1937, Bratislava - Praha
Z histórie obce
V roku 1934, na základe vládneho nariadenia č. 169 Sb.z. a n. zo dňa 17.novembra 1932, bol obecným zastupiteľstvom v Suchohrade ustanovený kronikár, učiteľ Rudolf Beleš.
Narodil sa 13.januára 1908 v Suchohrade, v roku 1927 absolvoval učiteľský ústav v Modre. Od roku 1927 pôsobil ako učiteľ na štátnej ľudovej škole v Záhorskej Vsi, v roku 1933 bol pridelený na tamojšiu meštiansku školu. V Pamätnej knihe obce Dimburk, ktorú začal písať v roku 1934 konštatuje, že “obecný archív, umiestnený v starej škole vyhorel v októbri 1918, kedy sa tu ubytovali vojaci československej pohraničnej stráže. Vo svojom vlasteneckom zápale zničili všetko, čo bolo maďarské a nebolo nikoho, kto by im v tom zabránil“.
Historické fakty o Suchohrade nachádzame v archívoch, v odbornej literatúre, dobovej tlači, čerpať možno aj zo školských, cirkevných, či spolkových kroník. Účinnou pomocou pri mapovaní významných udalostí obce sú aj informácie zachované v pamäti občanov.
Viac z histórie: www.suchohrad.sk/2822/historia
O obci: www.suchohrad.sk/2812/suchohrad
Pamätihodnosti: www.suchohrad.sk/2823/pamatihodnosti
Oznam mesta/obce:
Aktuálne
- www.suchohrad.sk/2811/aktualne
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Spoločnosť priateľov Suchohradu
- www.suchohrad.sk/2849/spolocnost-priatelov-suchohradu
Kalendár udalostí
- www.suchohrad.sk/kalendar
Studienka
Vložil/a studienka, Št, 18/01/2007 - 10:26Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 034/778 21 51
Mobil: 0905 323 477
Fax: 034/778 21 12
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 1720Rozloha obce/mesta v ha: 1563
Prvá písomná zmienka: 1392
Pondelok: 7:30 - 12:00 / 12:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 12:00 / 12:30 - 15:30
Streda: 9:00 - 12:00 / 12:30 - 17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 7:30 - 12:00 / 12:30 - 15:30
Prezentácia:
Studienka je malá obec ležiaca na Záhorí v centrálnej časti Borskej nížiny, pätnásť kilometrov severovýchodne od Malaciek. Zemepisné súradnice obce sú 480 32! severnej šírky a 170 8! východnej dĺžky. Obec sa rozprestiera na ploche 1 563 ha, leží v nadmorskej výške 203 metrov a má viac ako 1 620 obyvateľov.
Z geologického hľadiska obec leží v časti Borskej nížiny nazývanej Záhorská nížina, ktorá je súčasťou Viedenskej panvy a má rozlohu 1 636 štvorcových kilometrov. Medzi Studienkou a Borským Mikulášom sa rozprestiera Lakšárska pahorkatina, ktorá je najvyššie položenou časťou Záhorskej nížiny s nadmorskou výškou 140-300 m. Prevažná časť obce sa nachádza na eolitických pieskoch, ktoré ležia na neogénnom podklade a východne až severovýchodne sa nachádzajú ílovito-prachovité sedimenty. Tu sa určitú dobu ťažila hlina. Pôda sa označuje ako menej produkčná s bonitou 5 triedy. Podzemné vody eolitických pieskov sa vyznačujú nízkou mineralizáciou a kalcium-bikarbonátovým charakterom. Obsahujú spravidla agresívny kysličník uhličitý a vyznačujú sa tvrdosťou a kyslosťou.
Dochádza tu často k previevaniu eolitických pieskov, najmä na odkrytých častiach. Preto sa musí venovať pozornost opätovnému zalesňovaniu odkrytých plôch voči prevládajúcim vetrom. Podnebie je mierne s miernou vlhkosťou a zimou. Priemerná ročná teplota v tejto oblasti je 9-10 oC a priemerný ročný úhrn zrážok na území Borskej nížiny je 600-650 mm. Najviac veterných dní pripadá na severo-západné vetry (17-25%). Priemerný počet bezveterných dní je 35%. Z tektonického hľadiska sa obec nachádza v oblasti s poklesom o intenzite asi 2 mm za rok. Intenzita zemetrasenia v tejto lokalite dosahuje hodnoty 50 MCS.
V obmedzenom rozsahu dochádza k vylievaniu vody z riečky Rudavy hlavne v jarných mesiacoch pri topení snehu a v lete pri výdatných dažďoch. Rudava tečie južne od obce vo vzdialenosti asi 1 km. V povodí riečky Rudavy je evidovaných 17 biotopov európskeho významu a 6 biotopov národného významu. Riečka Rudava vytvára pestrú mozaiku mimoriadne vzácnych spoločenstiev, tečúce i stojaté vody a mokrade sa striedajú so suchými piesočnými dunami. Na tomto území bolo zistených viac ako 1000 druhov chrobákov, z ktorých mnohé predstavujú relikty ešte z ľadových dôb. V súčasnosti sa pripravuje projekt ochrany územia – návrh na vyhlásenie chráneného areálu Rudava.
Osady patriace k obci
- www.obecstudienka.sk/osady-patriace-obci/
Oznam mesta/obce:
Aktuality
- www.obecstudienka.sk/aktuality/
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Príroda v okolí obce
- www.obecstudienka.sk/priroda-v-okoli-obce/
Studienka ako hubársky raj
- www.obecstudienka.sk/studienka-ako-hubarsky-raj/
Sološnica
Vložil/a solosnica, Št, 18/01/2007 - 10:25Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Mgr. Dominik Ralbovský
Tel.: 034/654 88 25
Mobil: 0905 418 760
Fax: -
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 1671Rozloha obce/mesta v ha: 3777
Prvá písomná zmienka: 1367
Pondelok: 7:30-12:00 / 12:30-15:30
Utorok: nestránkový deň
Streda: 7:30-12:00 / 12:30-17:00
Štvrtok: 7:30-12:00 / 12:30-15:30
Piatok: 7:30-12:00 / 12:30-14:00
Prezentácia:
Sološnica je obec na Slovensku v okrese Malacky vzdialená asi 53 km SZ od Bratislavy. V obci je rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých z roku 1699. Obec Sološnica sa prvý raz spomína v roku 1367. Ako jej názvy sa uvádzajú Zeleskut, Praturnprunn (1367), Zyleskut (1371), Solossnicza (1773). Obec patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, panstvu Plaveckého hradu Serédyovcom, Balassovcom, potom panstvu Plavec-Malacky (vystriedali sa ako majitelia viaceré rodiny a ich pokolenia). Od 17. storočia prešiel Plavecký hrad a okolité obce do vlastníctva rodiny Pálfyovcov. V roku 1720 pribudol v obci mlyn a rovnako v 18. storočí aj papiereň. V roku 1828 mala obec 205 domov a 1 484 obyvateľov. Kronika uvádza, že dedinu postihli rôzne nešťastia a pohromy. V roku 1857 vypukol v obci veľký požiar, keď za pol hodiny bola celá dedina v plameňoch, pretože väčšina striech bola zo slamy. Požiar si vyžiadal 12 ľudských životov. Z celej obce zostalo len 6 domov. Zachovali sa aj kostol a mlyn. V roku 1861 na svätého Ducha sa po veľkej búrke zdvihla hladina Sološnického potoka a zaplavila časť obce. Veľa vytrpeli obyvatelia za rakúsko-pruskej vojny roku 1866. Od Moravy k Trnave tiahlo pruské vojsko. Došlo k početným bojom. Množstvo nepochovaných mŕtvol zapríčinilo šírenie cholery na Záhorí. V Sološnici od 29. augusta do 14. novembra 1866 zomrelo na choleru 149 ľudí. V roku 1909 sa v jarnom období zosunula pôda v chotári „Na jamách“ a „Nížiny“. K zosuvu prišlo v značnom rozmere. Majitelia pozemkov utrpeli značnú škodu. K veľkému zosuvu pôdy došlo aj v roku 1936. Utrpenie, hlad a biedu prinieslo občanom obdobie 1. svetovej vojny (1914-1918), kedy bolo postupne z obce povolaných 180 mužov, ktorí bojovali na srbskom fronte. Niektorí z nich zostali nezvestní a 43 ich padlo vo vojne. Na pamiatku dala obec v roku 1931 postaviť pomník zo zbierky občanov. Pretože sa v obci často vyskytovali požiare, rozhodli sa občania založiť hasičský spolok. Stalo sa tak 21. augusta 1881.
Kronika obce: www.solosnica.sk/obec-2/o-obci/kronika-obce-solosnica/
Pamätihodnosti: www.solosnica.sk/obec-2/o-obci/pamatihodnosti-obce-a-narodne-kulturne-pamiatky/
Oznam mesta/obce:
Aktuality
- www.solosnica.sk/zivot-v-obci/aktuality/
Sološnický spravodaj
- www.solosnica.sk/zivot-v-obci/solosnicky-spravodaj/
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Inštitúcie v obci
- www.solosnica.sk/obec-2/institucie-v-obci/
Kalendár akcií
- www.solosnica.sk/zivot-v-obci/kalendar-akcii/
Rohožník
Vložil/a rohoznik, Št, 18/01/2007 - 10:23Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Vladimír Báchor
Tel.: 034/658 81 01
Mobil: 0905 413 804
Fax: -
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 3564Rozloha obce/mesta v ha: 2744
Prvá písomná zmienka: 1397
Pondelok: 7:30 - 12:00 / 13:00 - 15:30
Utorok: 7:30 - 12:00 / 13:00 - 15:30
Streda: 7:30 - 12:00 / 13:00 - 18:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 7:30 - 12:00
Prezentácia:
Rohožník leží v Záhorskej nížine na náplavovom kuželi na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 199 m v strede obce, 187 až 644 m chotár. Zvlnený rovinný až stredohorský povrch chotára tvoria druhohorné vápence, dolomity, bridlice, pieskovce, melafyry a granodiority. Obcou preteká Rohožnícky potok a potok Rudávka. Kultúrne pamiatky Zámoček -na jednom bočnom výbežku Vysokej sa nachádzajú zvyšky stredovekého fortifikačného objektu. Na základe archeologického prieskumu sa datuje vystavanie do začiatku 14. storočia. Hrad sa nevyskytuje v žiadnych dostupných prameňoch. Nevie sa kto ho vlastnil a načo vôbec slúžil. Z ústnych podaní sa hovorí, že v obci boli kráľovské vinice. Kráľ si ich ponechal vo vlastníctve a sídlo mohol obývať počas poľovačiek. Zvonica - Táto veža pochádza z rímskych dôb, kde pravdepodobne slúžila ako strážna veža na obchodné cesty. Je vystavaná z kamenia. Pôvodne na nej boli slnečné hodiny a jeden zvon. V období tureckých nájazdov ju nadstavili a inštalovali druhý zvon. V roku 1976 sa na nej urobili nutné úpravy a v roku 1992 sa nainštalovali elektrické hodiny. Zvonica dnes slúži ako umieráčik a privítanie nového roku. Zvonica je zapísaná v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR. Kaplnka sv. Rozálie - kaplnka patrí medzi najstaršie pamiatky v obci. Má vyše 300 rokov. Z najstaršej doby sa nezachovali žiadne informácie. Pri zisťovaní pôvodu sa opierame o ústne podanie a záznamy z farskej kroniky a matriky. Kaplnka sv. Urbana - dal ju postaviť zemepán v 17. storočí a dal ju zasvätiť sv. Urbanovi, patrónovi vinohradníkov. Pestovanie vínnej révy má v našej obci dávnu tradíciu. V deň sv. Urbana býval v obci velký sviatok. Pri kaplnke sa konala bohoslužba a nasledovala veselica. Rímskokatolícky kostol - kostol dal postaviť gróf Pálffy v roku 1858-59. Je postavený v novorománskom slohu. Keď sa staval nový, starý kostol stál na tom istom mieste. Z kameňa starého kostola postavili ohradu okolo nového. Na znak, že tam bol aj cintorín, postavili farníci jeden náhrobný kameň k múru kostola. 15. augusta 1860 bol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Postupne sa začalo nakupovať vybavenie ako obrazy krížovej cesty, zvony a vroku 1930 ho namaloval maliar z Malaciek. Neskôr boli dodané farebné sklá a zavedené elektrické osvetlenie. V roku 1984-88 bol urobený aj elektrický pohon zvonov. Socha sv. Jána Nepomúckeho - postavenie sa datuje do začiatku 18. storočia. Bola postavená z dôvodu vtedy sa rozširujúceho kultu českého protireformačného svätca Nepomúckeho. Zemepáni Pálffyovci boli katolíci a takéto sochy kúpili a dali takmer do všetkých obci vo svojom panstve. Socha sv. Vendelína - je to patrón pastierov. Keď pastieri vyháňali dobytok a ovce na pašu, vždy sa k svätcovi pomodlili na ochranu stáda pri pasení. Socha Pána Ježiša - stojí pri vchode do miestneho cintorína, kam bola v roku 1858 prenesená od starého kostola. Ide o velmi starú sochu o ktorej pôvode sa nič nevie. Socha sv. Floriána - v roku 1882 bol v obci založený hasičský zbor. Sochu zakúpil farník v roku 1897 a dal ju postaviť do centra obce, aby obyvatelom pripomínala založenie dobrovolnú ustanovizeň. Najsvätejšia trojica - pomník stojí pri kostole. Dali ho postaviť občania na pamiatku v roku 1905, ktorý odišli za prácou do Ameriky. Pomník padlým hrdinom v I svetovej vojne sa nachádza na miestnom cintorine. Dali ho postaviť občanie žijúci v Amerike v roku 1920 na pamiatku padlých. Je na ňom napísaných 27 mladých mužov, ktorý položili životy pre náš národ.
Oznam mesta/obce:
Oznamy
- www.rohoznik.sk/itk/30579/.html
Kultúrne podujatia
- www.rohoznik.sk/kulturne-podujatia-0.html
Spoločenské organizácie
- www.rohoznik.sk/spolocenske-organizacie/ll/1/sm/130729/h/130729/.html
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Knižnica
- www.rohoznik.sk/kniznica.html
Šport
- www.rohoznik.sk/sportove-kluby/ll/1/sm/134812/h/134812/.html
Plavecký Mikuláš
Vložil/a plaveckym, Št, 18/01/2007 - 10:19Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Mgr. Emília Balúchová
Tel.: 034/653 83 01
Mobil: 0907 436 537
Fax: 034/653 83 01
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 739Rozloha obce/mesta v ha: 2673
Prvá písomná zmienka: 1224
Prezentácia:
Plavecký Mikuláš leží v dvoch malokarpatských dolinách: Mokrej a Suchej. Nad obcou vyčnievajú kopce: Holá hora, Hurka, Korlátko, Drinova hora, Chrastavá hora a Dubníček, na ktorom je postavený katolícky farský kostol svätého Mikuláša, patróna obce. Pozdĺž celej obce preteká potok, ktorý volajú Starý potok. Obec jestvovala už v roku 1224. V roku 1394 sa spomína pod názvom Zentmiclos, v roku 1453 Sanctus Nicolaus, v roku 1773 Plawaczky Mikuláš. V obci bol už kostol v roku 1224. Ten sa však nezachoval. Na majetkoch niekdajšej zemianskej rodiny Pet Šimona(Petšimonovcov), ktorí za Rudolfa II. boli povýšení do šľachtického stavu, bol tiež kostol, ktorý nazývali Modlitebňa. Farský kostol sv. Mikuláša tvorí jedinečnú dominantu, veľmi citlivo vkomponovanú do prírodného prostredia. Celý objekt sa vypína vo svojej belobe nad okolím. Predstavuje hodnotný príklad renesančnej sakrálnej architektúry obranného charakteru. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou do západného priečelia kostola. Celý interiér je zaklenutý valenou klembou. Pod terajšou výmaľbou boli zistené figurálne nástenné maľby vo dvoch vrstvách nad sebou. V kostole sa nachádzajú lavice z prvej polovice 18. storočia. V tomto storočí(asi roku 1718) kostol prešiel väčšou renováciou. Vtedy bol aj ohradený múrom. Hlavný oltár je barokový. Po stranách sú sochy dvoch svätcov - biskupov. Uprostred je obraz svätého Mikuláša - biskupa. Kazateľnica i bočné oltáre Panny Márie a svätého Jozefa sú tiež barokové. Orgánový chór pochádza asi z obdobia renovácie v rokoch 1718 - 20. Paratep je delený pilastrami v kazetové polia. Kalvária je voľné rokokové súsošie z doby okolo roku 1780. V interiéry sú umiestnené neskorobarokové sochy pastafórium z roku 1635. Pre väčšiu vzdialenosť do farského kostola si tunajší občania postavili v 18. storočí v strede obce kaplnku svätého Floriána.
Oznam mesta/obce:
Aktuality
- www.plaveckymikulas.sk/sk/novinky-a-aktuality-v-plaveckom-mikulasi
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Firmy a organizácie
- www.plaveckymikulas.sk/sk/firmy-a-organizacie
Plavecké Podhradie
Vložil/a plaveckep, Št, 18/01/2007 - 10:17Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: -/ Prof.JUDr.Mgr. Anrea Olšovská
Tel.: 034/658 51 23
Mobil: 0911 180 298
Fax: -
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 722Rozloha obce/mesta v ha: 2119
Prvá písomná zmienka: 1274
Pondelok: 08:00 - 16:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 08:00 - 18:00
Štvrtok: 08:00 - 16:00
Piatok: 08:00 - 14:00
Prezentácia:
Plavecké Podhradie je obec na Slovensku v okrese Malacky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Barbory z roku 1797. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1274. V obci sa nachádza renesančný kaštieľ postavený v polovici 17. storočia Mikulášom Pálfym. V blízkom okolí sa nachádza Plavecký hrad a tiež niekoľko jaskýň. V katastrálnom území obce sa nachádza NPR Pohanská a časť NPR Roštún. Plavecký hrad Zrúcanina Plaveckého hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí. Gotický hrad tvoril strednú časť dnešnej ruiny, pozostával z veže a paláca. V druhej polovici 16. storočia bol hrad prestavaný na renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17. storočia, kedy boli postavené nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo vojsko, následne počas 18. storočia spustol. Pozostatky veľkého hradu je dobre vidieť zo širokého okolia. Z hradu je výhľad na Záhorie a neďaleko zrúcaniny sa nachádza vodný prameň. V rokoch 1704 – 1708 sa Moravsko – slovenské pohraničie stalo dejiskom sústavných bojov. Najväčší záujem bojujúcich strán bol o kamenné hrady Malých Karpát. Pre Plavecký hrad sa stal osudným júl 1707. Hrad sa stal útočiskom manželiek kuruckých dôstojníkov. Obsadila ho asi dvestočlenná posádka hajdúchov z pluku Gašpara Thurócziho a veliteľa Ondreja Stupavského. Plavecký hrad, ako jedna z vtedy najväčších pevností Malých Karpát bol zovretý vojskami generála Guidovalda Stahemberga. Posádka sa statočne bránila celé dva týždne. Generál sa musel rozhodnúť k najkrajnejšiemu opatreniu. Nariadil hrad bombardovať ťažkým delostrelectvom. Po troch dňoch ťažkej a sústavnej delostreleckej paľby hrad zväčšej časti zdemolovali. Ráno 21. júla 1707 velitelia hradu kapitulovali. Z ďalších hlásení sa dozvedáme, že z pôvodnej posádky zostalo len 80 mužov. Krátko po kapitulácii Plaveckého hradu padli aj ďalšie hrady Malých Karpát. Tak skončila 450 – ročná sláva Plaveckého hradu. Ďalší osud hradu ponechali vetrom a dažďom.
Oznam mesta/obce:
Aktuálne oznamy
- www.plaveckepodhradie.sk
Spravodaj
- www.plaveckepodhradie.sk/spravodaj-noviny.html
Akcie v obci
- www.plaveckepodhradie.sk/akcie-v-obci.html
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Plavecký hrad
- www.plaveckepodhradie.sk/plavecky-hrad.html
Firmy v obci
- www.plaveckepodhradie.sk/firmy-v-obci.html
Pernek
Vložil/a pernek, Št, 18/01/2007 - 09:29Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Miroslav Bokes
Tel.: 034/778 42 46
Mobil: 0917 677 010
Fax: 034/778 41 23
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 917Rozloha obce/mesta v ha: 2736
Prvá písomná zmienka: 1206
Prezentácia:
Pôvodný názov obce sa uvádza už v roku 1206 ako Misle, neskôr v roku 1231 ako Mislen. Názov Pernek (Perneck) sa po prvý raz vyskytuje okolo roku 1394, od kedy sa datuje aj prvá písomná zmienka o obci. Historické pramene majú na význam názvu obce rôzne vysvetlenia. Napr. Ján Stanislav odvodzuje meno Pernek od perunek, miesto, kde sa obetovalo bohovi Perúnovi. Iná verzia hovorí, že kde stojí obec bolo divé horské údolie, v ktorom bývali Nemci. V jednom kúte pod príkrym horským svahom sa zdržiavali medvede. Bol to teda medvedí kút – Bareneck, ktoré Slovania vyslovovali Pernek. Ďalšia verzia znie tak, že meno je odvodené od obyvateľa Hansa Pernekkera.
Viac z histórie: www.pernek.sk/2511-sk/historia/
Súčastnosť: www.pernek.sk/sucasnost/
Oznam mesta/obce:
Aktuality
- www.pernek.sk
Inštitúcie v obci
- www.pernek.sk/institucie-v-obci/
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Združenia v obci
- www.pernek.sk/obcianske-a-zaujmove-zdruzenia/
Turistika
- www.pernek.sk/turistika/
Malé Leváre
Vložil/a malelevar, Št, 18/01/2007 - 09:24Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ľubomír Hajdin
Tel.: 034/779 51 22
Mobil: 0918 784 812, 0905 273 538
Fax: -
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 1739Rozloha obce/mesta v ha: 2141
Prvá písomná zmienka: 1377
Pondelok: 7:00-12:00 / 13:00-15:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 7:00-12:00 / 13:00-17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 7:00-12:00 / 13:00-14:00
Prezentácia:
Obec Malé Leváre leží v nadmorskej výške 203 metrov na Záhorskej nížine neďaleko riečky Rudavy asi 40 km severozápadne od Bratislavy a 8km severozápadne od okresného mesta Malacky. Pre okolie je obec známejšou pod prezývkou "Levárky"
Obec sa po prvý raz spomína 15. mája 1377, keď patrila k plaveckému panstvu. Jej prvý názov bol Kyslew, neskôr Lewary Minor (1460), Twdestorff alebo Kyslewar (1479). Z týchto názvov vznikol dnešný názov Malé Leváre. Jeho pôvod možno hľadať v maďarskom slove lä (strelec)a vár(malá strelecká pevnosť). Viaceré podobné prvky obsahujú nemecké ekvivalenty názvu obce: Todesdorf (osada smrti) alebo Kleinschutzen (klien - malý, schutz - ochrana).
Vznik názvu podmienila existencia menších pevností pre strelcov, ktorí v minulosti pri rieke Morava chránili uhorské hranice. Malé Leváre v 16. a 17.storočí patrili k stupavskému panstvu. V tomto období sa v Malých Levároch usadili habáni a obec sa stala jedným zo stredísk džbánskej výroby. Spoločný dvor habánov zrušili v roku 1742. O takmer sto rokov neskôr mala obec 1 720 obyvateľov, čo je len o niečo menej ako v súčasnosti. Pôvodní obyvatelia boli predovšetkým roľníci a rybári, pod vplyvom habánov si však osvojovali aj viaceré remeslá.
Viac z histórie: www.malelevare.sk/obec-2/historia-1/
Oznam mesta/obce:
Oznamy
- www.malelevare.sk/obcan/oznamy/
Informačná tabuľa
- www.malelevare.sk/urad/informacna-tabula/
Kalendár akcií
- www.malelevare.sk/obcan/kalendar-akcii/
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Organizácie
- www.malelevare.sk/obcan/organizacie/
Služby
- www.malelevare.sk/obcan/sluzby/
Šport
- www.malelevare.sk/obcan/sport/
Kultúrne podujatia
- www.malelevare.sk/obec-2/kulturne-podujatia/
Láb
Vložil/a lab, Št, 18/01/2007 - 09:22Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 034/779 03 33, 779 05 09
Mobil: 0905 358 626
Fax: -
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 2150Rozloha obce/mesta v ha: 2785
Prvá písomná zmienka: 1206
Pondelok: 8:00-12:00 / 13:00-15:30
Utorok: nestránkový deň
Streda: 8:00-12:00 / 13:00-18:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 8:00-13:00
Prezentácia:
Obec Láb sa rozprestiera na juhu strednej oblasti Záhorskej nížiny v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek. Najstaršie osídlenie Lábu spadá do mladšej doby kamennej, do neolitu.
V roku 2018 v lokalite Lábu SNM – Archeologické múzeum objavilo sídlisko z doby laténskej (obdobie Keltov – 450 pr.n.l. – prelom letopočtu).
Iné archeologické nálezy ukázali, že už v 8. storočí bolo v lokalite Lábu slovanské sídlo a našli sa aj pozostatky sídliska a pohrebiska z obdobia Veľkomoravskej ríše.
Osada pod názvom Loyp sa spomína v listine z roku 1206. Vydal ju uhorský kráľ Ondrej II., ktorou priznal grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan za verné služby pozemky i s trhovým miestom a z neho plynúcim ziskom. Pôvodne patrila k plaveckému panstvu, neskôr sa stala vlastníctvom majiteľov stupavského panstva.
V roku 1333 v dôsledku rodinných zvád o hranice jednotlivých panstiev rozdelila Štvrtocký majetok Bratislavská kapitula na západnú časť – obec Štvrtok a na východnú časť, v ktorej bol i kostol – obec Láb.
Viac z histórie: www.obeclab.sk/o-obci/historia-obce/
Oznam mesta/obce:
Články a aktuality
- www.obeclab.sk/vsetky-aktualne-clanky-novinky/
Udalosti v obci
- www.obeclab.sk/galeria-kategoria/udalosti-v-labe/
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Jazerá
- www.obeclab.sk/volny-cas-a-turizmus/jazera/
Cyklotrasy v Bratislavskom kraji
- www.obeclab.sk/volny-cas-a-turizmus/cyklotrasy-v-bratislavskom-kraji/
Kultúra
- www.obeclab.sk/volny-cas-a-turizmus/kultura/
Šport
- www.obeclab.sk/volny-cas-a-turizmus/sport/
Kuchyňa
Vložil/a kuchyna, Št, 18/01/2007 - 09:19Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ľuboš Hurban
Tel.: 034/77 85 131
Mobil: 0903 252 131
Fax: 034/77 85 051, 34 77 85 131
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 1786Rozloha obce/mesta v ha: 4513
Prvá písomná zmienka: 1206
Pondelok: 8:00-12:00 / 13:00-16:00
Utorok: 8:00-12:00 / 13:00-15:00
Streda: 8:00-12:00 / 13:00-17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 8:00-12:00
Prezentácia:
Obec Kuchyňa leží v južnej časti Záhoria, v tzv. Záhorskej nížine, ktorá leží na náplavovom kuželi pri západnom úpätí Malých Karpát na území, ktorému hovoríme tiež Podhorie. Mierne zvlnený rovinný povrch chotára tvoria vo východnej časti treťohorné zlepence a štrky, druhohorné vápence, bridlice, pieskovce, sliene, fylity, ruly, amfibolity a granodiority, v západnej časti na povrchu zvetraliny, naviate piesky a nivné uloženiny. Obec je postavená na brehoch potoka Malina, ktorý priteká do obce z hôr. Nad obcou sa rozprestierajú hlboké lesy Malých Karpát, v ktorých prevládajú listnaté porasty ako buk, dub, ale i hrab a z ihličnanov smrek, miestami rastie i smrekovec.V lesoch Malých Karpát je vysadených i veľa čerešní, aby malo svoj pokrm aj lesné vtáctvo. Pod obcou je druhé pásmo "búr" - borových lesov, v ktorom prevládajú ihličnaté borovicové porasty. Na okrajoch oboch pásiem je veľa agátov. Pri pohľade na Kuchyňu od železnice vidíme v pozadí pohoria vrch Vysoká /754 m nadmorskej výšky/, ktorý je častým cieľom domácich i cudzích návštevníkov - turistov. Obec Kuchyňa patrí do Bratislavského kraja a okresu Malacky.
Oznam mesta/obce:
Aktuality
- www.obeckuchyna.sk/aktuality
Organizácie v obci
- www.obeckuchyna.sk/content/stranka/organizacie-v-obci
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Podujatia
- www.obeckuchyna.sk/podujatia
Obecná knižnica
- www.obeckuchyna.sk/content/stranka/obecna-kniznica-1
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 256
- 257
- 258
- 259
- 260
- 261
- 262
- 263
- 264
- …
- nasledujúca ›
- posledná »