obec

Pondelok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Utorok: 7:00 - 12:00 12:30 - 15:00
Streda: 7:00 - 12:00 12:30 - 17:00
Piatok: 7:00 - 12:30

S názvom Párnica sa prvý krát stretávame v archívnych dokumentoch z roku 1382, ktoré vznikli pri popise chotára zemianskej osady Istebné. Z najväčšou pravdepodobnosťou vtedy obec Párnica ešte neexistovala. Prvý známy doklad o jej existencii pochádza z roku 1420 ako “Villa Parnice“ poddanská obec Oravského hradu. Pôvod názvu bol odvodený údajne od prameňa teplej vody tzv. teplice, alebo Párnice ktorý sa nachádza za obcou smerom na Zázrivú. Ani počas zimných mesiacov voda nezamŕzala a neustále sa z nej parilo. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia tu hydrológovia uskutočnili prieskumný vrt. V roku 1918 bolo v Párnici evidovaných okolo 1091 obyvateľov. Ich hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka oviec. Časť z nich sa venovala ťažbe dreva. Obyvateľstvo Párnice tvorili predovšetkým sedliaci. Okrem poľnohospodárstva sa venovali aj remeslám. Rozšírené bolo najmä kolárstvo, stolárstvo a rezbárstvo, ženy sa venovali šitiu a vyšívaniu. V roku 1930 žilo v 219 domoch 1104 ľudí. V 30. rokoch 20. stor. sa v Párnici rozmáhajú socialistické myšlienky a bolo založené družstvo JRD. Počas druhej svetovej vojny, sa stala útočiskom partizánskeho odboja. V minulosti sa veľká časť obyvateľov zaoberala remeslami. Najväčší počet tvorili kolári. Vyrábali vozové kolesá a iné časti povozov, krosná na tkanie a tiež truhly. Vychýrenými kolármi donedávna bola rodina Zelinová. Ďalej boli rozšírené výroba drevených lyžíc a varešiek, šitie čepcov, kováčstvo a obuvníctvo, mlynárstvo a piliarstvo. V roku 1785 vznikla pri vtoku Zázrivky do rieky Oravy papiereň, ktorá sa v prvej polovici minulého storočia veľmi perspektívne rozvíjala. Na prevádzku používala vodu z teplých prameňov a pracovali v nej štyria papiernicky majstri. Vyrábal sa papier veľkých formátov bledomodrej farby. Označoval sa uhorským znakom. Zánik papierne sa datuje niekedy do polovice 19. storočia, pretože svojou nehospodárnou výrobou nebola schopná konkurovať strojovej výrobe papiera. Ľudia z dediny pracovali v troch kameňolomoch – Smoleňová, Pod bradlom a Bystrička, ktorý bol z nich najväčší a kde sa robili aj komorové odstrely žulového kameňa. Neskôr všetky kameňolomy ukončili výrobu a zanikli. Ale miesta vyťaženého materiálu sú aj dnes viditeľné.

Služby:

Pondelok: 7.30 - 15.00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 7.30 - 17.00
Štvrtok: 7.30 - 15.00
Piatok: nestránkový deň

Obedňajšia prestávka: os 12:00 do 13:00

Otázka vzniku obcí je väčšinou problematická z hľadiska presnosti roku ich založenia. Všeobecne sa dá povedať, že doba založenia obce vychádza z času zmienky o obci v dostupných historických dokumentoch, listinných dokladoch doteraz známych. V čase rozhodnutia panovníka, obec ako osada už často existovala, alebo v miestach kde si to strategické dôvody vyžiadali, vznikať začala.

Ako príklad možno uviesť Oravský Podzámok. Ako osada existoval už v časoch Krista. Dokazujú to vykopávky. V historických dokumentoch doteraz nájdených sa však spomína až v roku 1267, kedy už hradné bralo bolo dávno osídlené. Prvá zmienka o obci Oravský Podzámok pochádza z roku 1559. Bola to však obec? Bol to Thurzov majetok. Hospodárilo sa tu na Thurzovom majetku, ktorý nepodliehal uhorským správnym úradom ani po zavedení tzv. slúžnovských obvodov po roku 1777. Pozemky, budovy, zariadenia a peniaze na opravy, údržbu a výstavbu boli vtedy len v rukách Oravského komposesorátu /OK/. V tomto sa v podstate nič nezmenilo ani po roku l848.

Až zákon z roku 1886, ktorý novelizoval zákon z roku 1871, upravoval právne postavenie obce v plnom rozsahu. Obec však aj naďalej musela hradiť svoje výdavky z vlastného majetku. Ak ho nemala, ostala závislá na vlastníkovi majetku. V Oravskom Podzámku, ale aj v mnohých iných obciach Oravy, bol hlavným vlastníkom OK. Odkedy teda boli obce samostatné správne jednotky, je otázkou.

Zákon určil, že samosprávu obce tvoril richtár, dvaja prísažní - zriadenci obce viazaní voči obecnej správe prísahou - ako volené orgány a úradníci. Bol tu tiež notár, obvodný lekár a sirotský otec. Vo veľkých obciach boli až štyria prísažní ako aj podrichtár a pokladník.

Obec Oravský Podzámok bola zo začiatku samostatná. Podliehala len hradnej vrchnosti a len hrad zamestnával jej občanov. Aj po zriadení obcí v roku 1866 administratívnym nariadením mala obecný úrad ustanovený a platený Oravským komposesorátom /OK/. Ten uhrádzal aj obecné výdavky. Richtár nemal praktický žiadnu vonkajšiu právomoc a ani prácu v úrade, lebo administratívne a finančné záležitosti vybavovali príslušní zamestnanci OK.

Aby sa aspoň formálne vyhovelo zákonu, príslušný slúžnovský úrad v Tvrdošíne zriadil v obci obecný úrad nepodliehajúci priamo OK. Bol však umiestnený v budove č. 14 patriacej do majetku OK. Prvým richtárom v obci bol Ján Kováčik, miestny obuvník, ktorý túto funkciu zastával takmer tridsať rokov. Po ňom nastúpil Štefan Janák, miestny kováč, ktorý plnil svoju funkciu ešte za prvej ČSR. Ďalším starostom v poradí bol Jozef Smižár, miestny stolár. Keď zomrel, nastúpil na jeho miesto Alexander Šmeringai - kominársky majster, ktorý zostal vo funkcii až do konca jestvovania OK.

Služby:

Pondelok: 7:00 - 12:30, 13:00 - 15:00

Utorok: 7:00 - 12:30, 13:00 - 15:00

Streda: 7:00 - 12:30, 13:00 - 16:00

Štvrtok: 7:00 - 12:30, 13:00 - 14:00

Piatok: 7:00 - 12:30, 13:00 - 15:00

Prírodné pomery Obec leží v Oravskej vrchovine pri sútoku rieky Orava s Pucovským potokom. Obec má 438 ha, stred obce 514 m. Povrch malej časti zväčša odlesneného chotára na riečnych nánosoch je v oblasti plochý, väčšiu časť zaberá vrchovina s bradlami. Väčšina územia Oravy má mierne chladné počasie, ktoré prechádza na vrcholoch pohorí do chladnej horskej klímy. Priemerná ročná teplota v doline Oravy je 6 - 7°C. V Oravskej Magure žije chránená lesná zver – orly, sokoly a pod. V horských oblastiach tetrov, hlucháň a pod.

Pondelok: 7:30 - 15:30

Utorok: 7:30 - 15:30

Streda: 7:30 - 15:30

Štvrtok: 7:30 - 15:30

Piatok: 7:30 - 15:30