obec

pondelok: 7:00 - 15:00

utorok: 7:00 - 15:00

streda: 7:00 - 15:00

štvrtok: 7:00 - 15:00

piatok: 7:00 - 15:00

Na návrší Hrádok nálezisko bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej a sídlisko púchovskej kultúry. Prvý raz sa spomína v roku 1316, keď sa sem presťahovali zemania z Dovalova. V minulosti roľnícka obec s málo úrodnou pôdou, veľa trpela vyčíňaním kuruckých vojsk a povodňami. Začiatkom 20. storočia tu vznikla teheľňa, od roku 1952 je v prevádzke metalurgický závod Kovohuty na výrobu ferozliatin (monopolný výrobca ferozliatin v bývalom Československu). V roku 1944-45 tu bolo silné partizánske hnutie. Istebné leží v doline Istebnianskeho potoka vo Veličnianskej kotline. Na severe zasahujú do chotára výbežky Malej Fatry a Oravskej vrchoviny. Južnú pahorkatinnú časť chotára v kotline tvoria flyšové horniny s malými dolomitovými bradlami, severnú hornatinnú čas» rázsochy Malej Fatry. V k. ú. obce sa nachádza lokalita Hrádok, odkiaľ pochádza strieborný poklad z doby halštatskej, v dobe púchovskej tu bolo opevnené sídlisko, ako vstupná brána pre severnú soľnú cestu.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1316 pod názvom Istebna. V roku 1382 dostali Istebné zemania Dávidovci od uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého, od 18. stor. vlastnili dedinu Csillághyovci a Ambroziovci. Imrich Dávid, účastník Pikovho povstania, bol v roku 1672 popravený na Šibeniciach v Oravskom Podzámku. V roku 1681 založili ev. a. v. farnosť a školu, ktorú navštevoval J. Seberiny. V roku 1686 postavili drevený artikulárny kostol, v roku 1731 ho rozšírili. Zvonica je z 19 storočia, 2 kaštiele z 18. storočia v súčasnosti slúžia ako Detský domov, obecná knižnica a obecné kino. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v horách. Pôsobili tu osvietenskí a národní buditelia J. Tonsoris, J. Matúška, J. M. Hroboň, ako aj zakladateľ hasičských zborov na Orave učiteľ Ondrej Dzubák, ktorý pôsobil na evanjelickej škole v Istebnom. Začiatkom 20. storočia Csillághyovci postavili parotehelňu, ktorá v roku 1962 zhorela. Počas SNP bola obec Istebné partizánskou obcou.

Služby:

Pondelok 7:00-14:30
Utorok 7:00-16:30
Streda 7:00-14:30
Štvrtok 7:00-15:00
Piatok 7:00-15:00

Obec sa rozprestiera po pravej strany koryta rieky Oravy v nadmorskej výške 534 m. n. m. Chotár je značne členitý. Vo výškovom rozpätí 520 – 1 050 m.n.m. má vrchovinný až hornatý povrch. Z južnej strany je obec obkolesená chrbátom Oravskej vrchoviny, čo spôsobuje nedostatok slnka v zimných mesiacoch, zo severnej pohorím Oravská Magura. Stredom obce vedie cesta 1. triedy, ktorá je súčasťou hlavnej dopravnej tepny z juhu na sever Európy. Susedí s obcami Sedliacka Dubová a Dolná Lehota, ktorá je miestnou časťou obce Oravský Podzámok.

Pondelok: 7:00 - 15:00   
Utorok: 7:00 - 15:00
Streda: 7:00 - 17:00
Štvrtok: 7:00 - 15:00
Piatok: 7:00 - 13:00

Bziny sú obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín. Od neho sú vzdialené 4km. Je to malá samostatná obec usadená v Oravskej vrchovine na ľavom brehu Oravy pod kopcom Brezovec. Jej okolie má ráz pahorkatiny až vrchoviny s nadmorskými výškami do 900m. Okolité kopce sú značne odlesnené. Obec bola založená okolo roku 1345, patrila Oravskému hradu.

Názov obce je odvodený od názvu rastliny bez, baza ktorá tu rástla vo veľkom množstve. Bola rozdelená na dve časti: sedliacku a valaskú. Počas Kuruckých bojov v 17. storočí dedina spustla. Okrem poľnohospodárstva a chovu dobytka sa obyvatelia venovali kamenárstvu: vyrábali kamenné dlaždice, brúsky a náhrobníky. Obyvatelia Bzín sa podieľali na založení Pucova,Pribiša a Pokryváča. Bziny ležali pri hlavnej kráľovskej ceste.V roku 1993 sa obec Bziny odčlenila od mesta Dolný Kubín a stala sa samostatnou obcou.

História 

BZINY sú jednou z najstarších obcí na Orave. Názov obce Bziny je odvodený od názvu rastliny bez, baza, buzina, ktorá tu rástla vo veľkom množstve. V 14. storočí sa Bziny skladali z dvoch častí, sedliackej a valaskej. Podľa niektorých historikov obec vznikla v roku 1343 alebo aj skôr. Najstaršia písomná zmienka o obci je z 2 . 6. 1345. Konvent Panny Márie v Turci oznamoval uhorskému kráľovi Ľudovítovi Veľkému, že dňa 31. 5. 1345 vymerali chotár dediny Záskalie pre Mikuláša, syna Beneho Lučisku. V podrobnom popise sa uvádza chotárna hranica s obcou Bzina. Oravský župan Detrik Bebek podporoval kolonizáciu Oravy, preto v roku 1379 daroval valachovi Pavlovi, synovi Biachovmu, kráľovský les ležiaci nad domami bzinských sedliakov. Pavol tu vybudoval osadu, ktorá dostala názov Bzina valaská. Valasi neboli zaťažení robotovaním na poliach, mohli nosiť zbraň, strážili cesty a chotáre pred zbojníkmi, sprevádzali pocestných.V roku 1420 sa spomína dedina Bziny, ktorá patrila do kráľovského majetku spravovaného oravským županom.

Viac histórie: - www.bziny.eu/obec-2/historia/

Významné osobnosti obce: - www.bziny.eu/obec-2/historia/vyznamne-osobnosti-obce/

Služby:

Obec Práznovce sa nachádza v regióne stredného Ponitria na ľavostrannej nive rieky Nitry v bezprostrednej blízkosti okresného mesta Topoľčany. Intravilán leží na mohutnom náplavovom kuželi, ktorý vytvorili naplaveniny potokov Vyčoma a Dršňa. So stopami ľudskej prítomnosti sa v tomto regióne stretávame už v období staršej doby kamennej – boli to predovšetkým lovci. Trvalé osídlenia začali okolo roku 5000 pred Kr.- prví roľníci, ktorí do týchto končín prišli z Blízkeho východu. Tu začali pestovať prvé plodiny a chovať domáce zvieratá. Prvá písomná zmienka o obci Práznovce pochádza z roku 1183.

Od začiatku novoveku po zrušenie poddanstva patrilo k zemepánom a obyvateľom Práznoviec viacero príslušníkov známych i menej známych šľachtických rodov. Dejiny Práznoviec sú po roku 1526 spojené so starobylým rodom Práznovskovcov, ktorí vlastnili majetky v Nitrianskej a Trenčianskej stolici.

Bošiakovci sú významným rodom Nitrianskej stalice, ktorý vznikol v 13.storočí. K ďalším významným šľachtickým rodom patria: Sliezsky rod Sobekovcov, rod Ondrušovcov, rod Görögovcov, rod Ordódy, Bačkády, Beréni, Nižanský a iné. Práznovce, tak ako takmer všetky obce stredného Ponitria boli poľnohospodárskou obcou, ktorej obyvatelia boli roľníci a poľnohospodársky robotníci.

V období po 2.sv. vojne bolo najrozšírenejšie priezviská v obci Mikuláš, Šupa, Daňo, Marko, Kluka, Meluš, Škvarenina, Gašparík a iné. V roku 1975 sa začala v celom štáte pripravovať rozsiahla akcia zlučovania obcí. Práznovciam bolo určené zlúčenie s mestom Topoľčany od r.1976-1996. V októbri v roku 1996 sa obec znovu odčlenila od mesta Topoľčany. Historické prvé zasadnutie obecného zastupiteľstva sa konalo 25.10.1996. Za starostu si zvolili pána Milana Šefranika. Od volieb 2006 má obec nového starostu – Jaroslava Blinu.

Historické a kultúrne pamiatky:

- Kostolík Preblahoslavenej Panny Márie (1776) v barokovom slohu
- Kostol Panny Márie Ružencovej (7.10.2000)
- Tri pieskovcové kríže: - pieskovcový kríž na cintoríne z r.1940

- pieskovcový kríž na cintoríne z r.1914 umiestnený v železnej ohrade
- pieskovcový kríž pred kaplnkou z r.1914
- Vodný mlyn na rieke Nitre – pochádza z r.1940
- Sekvoja (sekvoja gigantec) – vysadený v r.1928 lesníkmi Konrádom a Riegerom. Sekvoja na Horňanoch bola v r.1996 vyhlásená za chránený prírodný útvar. Obvod kmeňa vo výške 1,3 m nad zemou 4,40 m, výška stromu 22,50 m.
- Lipa pred kaplnkou Preblahoslavenej Panny Márie z r.1876 – zasadili ju žiaci jednotriednej školy s učiteľom Jánom Schreiberom.
- Lipa na cintoríne pri Dome smútku z r.1818 – lipa označovala hranicu cintorína

Záujmové a spoločenské organizácie:

- Dychová hudba – (vznik r.1969 – Peter Kozinka) terajší názov – Dychová hudba Práznovanka (súčasný kapelník je Jozef Vaňo)
- Dobrovoľný hasičský zbor (1924 – súčasný veliteľ Ing.Anton Švec)
- Klub slovenských turistov Horňan Práznovce (5.6.2007- predseda Pavol Janček) – návrh klubu o názve KST Horňan Práznovce vychádza z histórie a miesta založenia pôvodnej osady Práznoviec, ktorá sa nachádzala nad obcou Krnča v Tribeačskom pohorí, v katastri obce Práznovce. Táto lokalita je dnes známa pod názvom Horňany. Na Horňanoch sa nachádza i Sekvoja.
- Základná organizácia Jednoty dôchodcov Práznovce (28.8.1998 – súčasný predseda JDS – Jaroslav Blina)
- Futbal v Práznovciach – prvý oddiel pod značkou SOKOL, neskôr DRUŽSTEVNÍK a od roku 2001 OFK Práznovce – súčasný predseda Igor Pravda
- spevácky súbor Sekvoja Práznovce (súčasná vedúca skupiny Hyacinta Mikulášová)
- V minulosti mal svoju organizáciu aj Československý červený kríž (1932), neskôr Slovenský červený kríž (17.4.2007) i Miestna organizácia zväzu žien v Práznovciach

Súčastné kultúrne a športové podujatia:

- Fašiangy
- Pálenie Moreny
- 1.Máj
- Deň matiek
- Medzinárodný deň detí
- Po stopách práznovských predkov
- Úcta k starším
- Mikuláš
- Rozlúčka so starým rokom – Silvester

Stavebné projekty obce:

Rekonštrukcia osvetlenia, vybudovanie rozhlasu, rekonštrukcia cesty z dlažby na ul. Hviezdoslavovej, vybudovanie novej cesty pri kultúrnom dome, rekonštrukcia chodníka na cintoríne, rekonštrukcia pieskovcového kríža na cintoríne i pri kaplnke, rekonštrukcia starej školy a zmena v užívaní na obecný úrad, kompletná rekonštrukcia chodníkov okolo kaplnky a obecného úradu spojená s výsadbou zelene, výmena okien na Materskej škole, výsadba zelene v areáli Materskej školy, výstavba novej tribúny v areáli OFK Práznovce, obec kúpila a zrekonštruovala miestne potraviny.

Ďalšie projekty:

Projekt s názvom Práznovce a partneri – vzdelávaním k integrácií a sociálnej inklúzií, zameraný na podporu zamestnanosti a sociálnej inklúzie v obci. Obec každoročne využíva i podporu z Nitrianskeho samosprávneho kraja v rámci športu i kultúry pre našich občanov.

Začaté a pripravované projekty pre obec:

Viacúčelové športové ihrisko, detské ihrisko, zberný dvor, výstavba tržnice, obnova verejného priestranstva okolo tržnice, 1.etapa bezdrôtového rozhlasu, oddychová zóna v areáli OFK Práznovce.

Služby: