obec

Pondelok: 13.00 - 17.00
Piatok: 13.00 - 17.00

Pondelok   8:00 - 12:00 hod     19:00 - 21:00 hod
Streda     8:00 - 12:00 hod     19:00 - 21:00 hod
Piatok     8:00 - 12:00 hod    

Počiatky obce sú datované v roku 1264, keď ju vydedením zo starej občiny Liptovskej Teplej získal zeman Kelemen a usadil sa tu (podľa neho sa obec nazýva). Kalameny v 15.-16. st. patrili miestnym zemanom, ktorí tu žili v piatich kúriách.

V roku 1584 tu stálo napr. 5 zemianskych kúrií, v roku 1600 tu bolo 10 domov, ale len 3 železiarske domácnosti, prevahu mal stále šľachtický prvok. Rozvetvené potomstvo a príbuzenstvo pôvodného Klementa si pôvodný rodový majetok uchovalo po storočia.

Samotný vznik Kalamien je priamo spätý s Liptovským starhradom.

Kalamenská dolina je vytvorená potokom Kalamenianka, medzi masívmi Pliešky a vrchu Sestrč. Začína sa na rozvodí medzi Osádkou a Malatinou a tiahne sa na juh k obci Kalameny. Je dlhá 7km. Vegetácia je tu pomerne pestrá ako dôsledok meniaceho sa geologického podložia. Plieška je kužeľovitý vrch medzi Lúčkami a Kalamenami. Pomerne strmé, sčasti odlesnené svahy sú budované horninami spodnej kriedy, len vrcholovú bralnatú časť tvoria chočské dolomity. V ústí doliny pramení minerálny prameň, ľudovo označovaný ako medokýš.

Služby:

Pondelok: 07:30 - 15:00
Utorok: nestránkový deň
Streda: 07:30 - 17:00
Štvrtok: 07:30 - 15:00
Piatok: 07:30 - 13:00

Pondelok: 7:00 - 15:00
Streda: 7:00 - 17:00
Piatok: 7:00 - 12:30

Obec patrí k najmladším obciam Liptova.

Bola založená na šoltýskom práve. Pod šoltýstvom - škultéciou (villicatum, advocaliam) sa rozumelo dedičné richtárstvo, tj. správa obce a súdna kompetencia v drobnejších sporoch miestneho obyvateľstva. Šoltýs okrem správnej a súdnej moci dostal pozemok na výstavbu domu, väčšiu výmeru poľnohospodárskej pôdy ako ostatní obyvatelia, mal právo rybolovu a poľovačky, trhové právo, právo výseku mäsa, právo krčmy a mlyna. Povinnosťou šoltýsa bolo priviesť kolonistov a vyberať feudálnu rentu a dane. Šľachtický rod Thökölyovcov z Kežmarku získal sobášom Štefana Thökölyho st. s Katarínou Thurzovou rozsiahle majetky a stal sa aj majiteľom Oravského zámku.

Začiatkom päťdesiatych rokov 17. storočia získal od Illésházyovcov hrad Likavu. Tieto majetky zdedil potom Štefan Thököly mladší. Predákom kolonistov, lokátorom, ktorého poverili osídliť pustú pôdu v Lúžňanskej doline sa stal Juraj Veselovský, pochádzajúci zo šoltýskej rodiny z obce Veselé na Orave. Osadníci pod jeho vedením sa roku 1669 prisťahovali a usadili na lúkach zvaných Lúžna. Štefan Thököly ml. z Kežmarku, hlavný župan Oravskej župy a držiteľ hradu Likava, 5. augusta 1670 na hrade Orava vydal zakladaciu listinu, v ktorej vytýčil chotár novej obce, ustanovil práva a povinnosti šoltýsa a ostatných obyvateľov. Chotár rozdelil na 25 usadlostí (zárembky). Zakladacia listina je napísaná na tenkej koži (t.č. podlepená plátnom), v rozmeroch 52 x 70 cm a nachádza sa v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Postupne do obce prichádzali Potkanovci, Chlepkovci a Svinkovci. Podľa ústneho podania kráľ Béla IV. po Tatárskom plienení tu usadil prvých obyvateľov. Či bolo pôvodne Poľského nie je isté. Tiež , keď 14.11.1370 Karol Róbert potvrdil Ružomberčanom mestské práva a určil chotár, sa v tomto dokumente spomína – kde sa rieka „Lúžna“ vlieva do Revúcej. Tiež v doklade Liptovského múzea sa spomína v roku 1406 procesia „Nová Lúžna“.

História obce: - www.liptovskaluzna.sk/obec/historia/

Aktuality
- www.liptovskaluzna.sk/aktualne/aktuality/

Lúžňanský hlásnik
- www.liptovskaluzna.sk/urad/luznansky-hlasnik/

Služby: