obec

Primátor/Starosta: Eva Kaczová
Prednosta/Zástupca starostu: - / František Czakó
Tel.: 031/778 22 32, 031/778 39 01
Mobil: -
Fax: 031/778 22 71 Web: www.trstice.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 16:00

Utorok:     7:30 - 16:00

Streda:     7:30 - 18:00

Štvrtok:    7:30 - 16:00

Piatok:     7:30 - 16:00

Prezentácia:

Obec Trstice leží na Západnom Slovensku, v strednej časti Podunajskej nížiny. Ná západnej srane dediny tečie Malý Dunaj, kým na severe a na východe Čierna Voda. Históriu obce vo veľkej miere ovplyvňovali okolotečúce rieky a močiare, ktoré na jednej strane ochraňovali a poskytovali potravu, na druhej strane však zapríčinili časté povodne a tým ohrozovali život obyvateľstva a spôsobili veľké škody. Z hľadiska administratívneho rozdelenia obec patrí do Galantského okresu. Jej rozloha meria 2668,5 ha.

Obec sa prvýkrát spomína v podobe Nagysuegh v 1634. Obyvatelia obce sa zamestnávali najmä povozníctvom, no popri tom však obrábali aj polia a lúky. V 19. storočí splavnosť rieky Malý Dunaj umožnila prepravu tovaru na lodiach. Povozníci z obce vozili tovar do rôznych miest ako napríklad do Komárna, Serede, Trnavy, Váhoviec a do obcí Žitného ostrova. Od 18. storočia sa obyvatelia zamestnávali aj rozvozom soli zo soľného skladu, ktorý sa nachádzal v osade Kose. Rozmáhal sa aj chov dobytka. Svedčia o tom aj zachované pečate obce z roku 1671 a z 19. storočia, ktoré zobrazujú kravu s teľaťom. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa, postavený v neogotickom slohu v rokoch 1903 – 1908. Najmä v posledných desaťročiach začala obec napredovať a rozvíjať sa.

Priaznivé podmienky podnietili výstavbu nových rodinných domov a vytvorili sa aj dobré podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

Primátor/Starosta: Mgr. Adrián Macho
Prednosta/Zástupca starostu: - / Marián Petráš
Tel.: -
Mobil: 0940 633 914, 0908 436 660, 0908 772 932, 0908 834 524
Fax: - Web: www.soporna.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 – 16:00
Utorok: 8:00 – 16:00
Streda: 8:00 – 17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 7:00 – 14:00

obedňajšia prestávka: 12:00 - 12:30

Prezentácia:

Šoporňa je typická západoslovenská dedina rozprestierajúca sa asi sedem kilometrov južne od Serede, popri ceste smerujúcej do Šale. Pri cestovaní po autostráde z Bratislavy do Nitry je viditeľná za Sereďou po pravej strane. Chotár obce susedí s katastrálnymi územiami obcí: Šintava, Váhovce, Pata, Hájske, Horná Kráľová, Močenok, Dlhá nad Váhom, Kráľová nad Váhom a Kajal. Do katastrálneho územia obce Šoporňa patrí aj majer Štrkovec. Neďaleko obce tečie rieka Váh (na druhom brehu je obec Váhovce), ktorá v minulosti vyhĺbila viacero bočných ramien (Starý Váh). Preteká pomedzi okolité lesy a pasienky. Pred niekoľkými rokmi sa obraz okolia Váhu prudko zmenil v súvislosti s výstavbou vodného diela Kráľová. Po prvý raz sa dozvedáme o existencii Šoporne zo zakladacej listiny premonštrátskeho kláštora v Turci, v Kláštore pod Znievom, z roku 1251.

Šoporňa je tu uvádzaná pod názvom Supurni ako súčasť šintavského panstva. V Šintave bol v tých časoch hrad pri Váhu. V spojitosti so Šintavou sa stretávame ešte so staršou správou o existencii Šoporne ako súčasti panstva šintavského hradu v roku 1231. Ďalší doklad so zmienkou o Šoporni pochádza z roku 1411, kde obec nesie názov Soporny a z roku 1420 ako Sopornok. Aj názvy z ďalších rokov sú latinského, nemeckého, alebo maďarského pôvodu.

Oznam mesta/obce:

Pravidelné podujatia v obci Šoporňa Každoročne organizujeme v našej obci kultúrne podujatia pri rôznych príležitostiach.

Ide hlavne o podujatia ako sú Šopornanský fašanek (február), MDŽ (marec), Deň matiek (máj), Deň detí (jún), Deň otcov (júl), Deň obce (august), Úcta k starším (október), Katarínska zábava (november), Mikuláš (december). Okrem toho organizujeme pre našich dôchodcov rôzne posedenia v Klube dôchodcov.

Vždy aktuálne podujatie oznamujeme na našej webovej stránke www.soporna.sk.

Služby:

Primátor/Starosta: Helena Mesárošová
Prednosta/Zástupca starostu: - / Tibor Kišš
Tel.: 031/7861105
Mobil: 0915 890 154
Fax: 031/786 11 05 Web: www.salgocka.sk

Úradné hodiny:

Po. – Pi.: 8:00 – 15:00

Prezentácia:

Šalgočka je najsevernejšou obcou okresu Galanta, s typickým poľnohospodárskym koloritom. Leží na západnom okraji Nitrianskej pahorkatiny v plytkej dolinke potoku Jác. Nadmorská výška stredu obce má 150 m a chotár obce má 140 až 200 m. Na svahoch sa pestuje vinič a ovocné stromy. Prvá písomná zmienka o obci bola ešte z roku 1248 v Zoborskej listine. V roku 1350 sa ako zemepán uvádza Mikuláš, syn Pavla Čorbu zo Šalgočky. V 16.storočí bol majiteľom obce Michal Šalgay.

Obec patrila viacerým zemianskym rodinám. Známe sú rodiny Davidovcov, Dezasseovcov, Šándorovcov, Appelovcov a Dessewffyovcov. Davodovci pochádzajúci pôvodom z Turca. V obci postavili kostol a barokovú kúriu. V roku 1772 cisárovná Mária Terézia povýšila Karola Davida so synom Antonom do barónskeho stavu. Davidovci mali kúriu aj v Sasinkove a majetky v Malom a Veľkom Bábe. V 19.storočí sa ako zemepáni uvádzajú: gróf Antom Dezasse a syn (1825), gróf Rudolf Sándor zo Slavnice (1837) i Jozef, Karol a Gustáv Appelovci (1857).

Z Appelovcov bol najznámejší Gustáv. Tento popredný poľnohospodársky odborník preslávil Šalgočku chovom ušľachtilých arabských plnokrvných koní, bernského plemena hovädzieho dobytka, ale aj chovom oviec Merino. Podľa súpisu z roku 1869 tu choval 32 koní a 400 šľachtených oviec. Rímsko-katolícky kostol bol postavený v 17.storočí, rozšírený do dnešnej podoby v prvej polovici 18. storočia. Pôvodne bol zasvätený sv. Barbore. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1780 dal kostol postaviť podžupan nitrianskej župy Juraj David. V kostole boli v tom čase tri oltáre: hlavný sv. Barbory s dreveným svätostánkom a bočné oltáre sv. Anny a sv. Jána Nepomuckého. Bola tu aj kazateľnica a krstiteľnica.

Na hlavnom oltári bolo šesť drevených maľovaných svietnikov, na bočných po dvoch drevených pozlátených svietnikov. Kazateľnicu a dva bočné oltáre dal vyhotoviť Karol Dávid v roku 1767. Sakristia sa nachádzala za hlavným oltárom. Vo veži boli tri zvony, z ktorých najväčší v roku 1774 praskol a preliať ho dal Karol David.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Ing. Tomáš Nemeček
Prednosta/Zástupca starostu: - / Júlia Šípková
Tel.: 031/786 11 94
Mobil: 0907 709 221
Fax: 031/786 11 94 Web: www.obecpustesady.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 15:30
Streda: 7.30 - 15:30
Štvrtok: 7:30 - 15:30
Piatok: 7:30 - 15:30

Prezentácia:

Rozloha obce Pusté Sady je 803 ha a počet obyvateľov obce je 613. Väčšina obyvateľov je slovenskej národnosti. Obec sa prvý krát v historických listinách spomína už v roku 1156 – vtedy pod názvom Kurt. V roku 1352 dostala z nezistených príčin nové meno – Kyurth. Na základe týchto údajov možno usúdiť, že obec má viac ako 800 rokov. Spočiatku to bola dedina kráľovských trubačov, ktorí patrili k hradnému panstvu v Šintave. Kráľovskí trubači mali rôzne výsady, keďže v tých časoch boli oznamovateľmi správ pre poddaných. Neskôr sa obec stala Zemanskou. V roku 1392 sa obec stala majetkom Ostrihomskej kapituly.

Obec podľa historických záznamov v roku 1598 vyplienili Turci a Valoni. V obci sa počas storočí vystriedalo niekoľko zemepánskych rodov – v 16. a 17. storočí tu boli zemepánmi rody Chiézy, Thúry a Henezy. V 18. a 19. storočí to boli rody Záhy, Esterházy a Andrássy. Historické pramene hovoria aj o prítomnosti fary a kostola, ktoré však zanikli počas reformácie. Odvtedy bola obec iba filiálkou niektorej inej farnosti. Začiatkom 20. storočia tu bola aj Židovská komunita, ktorá tu mala zriadenú synagógu. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, ktorý bol postavený v roku 1970. Kaplnka Panny Márie pochádza z roku 1850. Pusté Sady majú vybudovanú vlastnú materskú školu, kultúrny dom, aj dom smútku. Po športovej stránke má obec vlastné futbalové ihrisko, aj šatne pre športovcov.

Kronika obce

Presný písomný záznam o vzniku obce resp. usadlosti miest. Pravdepodobne bola založená asi pred 500 rokmi zemepánom Zemianskych Sadov. Bola to usadlosť, pozostávajúca za niekoľkých poddanských rodín. Z toho je i názov Pusta Kert (Pustá záhrada). Neskorší názov Pusta Kert, teraz Pusté Sady. Administratívne patrili Zemianskym Sadom. Feudálnymi majiteľmi (zemepánmi) boli grófske rodiny Illésházy a Thurzó, ktoré tu postavili pekný kaštieľ, ktorý bol spustošený. Neskorším majiteľom bol gróf Eszterházy. Poľnohospodárski robotníci, deputátnici boli nemilosrdne vykorisťovaní zemepánmi. Ich život bol neutešený ani v období predmníchovskej republiky. Keď koncom roka 1918 obnovila svoju činnosť sociálno – demokratická strana v Zemianskych Sadoch, aj mnohí z Pustých Sadov vstúpili do jej radov. V decembri 1920 vo veľkom štrajku solidárne postupovali so svojími susedmi. Po založení KS v Zemianskych Sadoch poľnohospodárski robotníci z Pustých Sadov a najmä tí, ktorí pracovali na veľkostatku v Zemianskych Sadoch vstúpili do jej radov. Na čele tunajšej skupiny stáli Štefan Šípka, Vincent Majka a ďalší.

Viac z kroniky obce: 

- obecpustesady.sk/kronika-obce-1-cast
- obecpustesady.sk/kronika-obce-2-cast

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- obecpustesady.sk

Spolky a sdruženie
- obecpustesady.sk/klub-zahradkarov
- obecpustesady.sk/folklorny-subor-pustakercanka
- obecpustesady.sk/klub-dochodcov

Služby: