obec
Veľká Mača
Vložil/a velkamaca, Št, 11/01/2007 - 16:32Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 031/785 81 21, 031/785 81 06, 031/785 81 16
Mobil: -
Fax: 031/785 81 16
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 2540Rozloha obce/mesta v ha: 1481
Prvá písomná zmienka: 1326
Pondelok: 7.30 - 15.30
Utorok: 8.00 - 18.00
Streda: 7.30 - 15.30
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 7.30 - 13.00
Prezentácia:
Rozloha obce Veľká Mača je 1481 ha a počet obyvateľov obce je 2540. V rokoch 1952 – 57 bolo na území obce objavené staromaďarské pohrebisko zo začiatku 10. storočia pozostávajúce zo 48 hrobov. Obec sa prvýkrát spomína v listine z 10. augusta 1326 pod názvom Mached. Neskoršie sa názov obce vyskytuje v mnohých písomnostiach ako Mached, Beke Mached (1326), Machid (1390), alebo Nagmached (1473). Od roku 1642 bola obec majetkom rodiny Eszterházyovcov. Obyvatelia obce sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, no neskôr nastal aj rozvoj remesiel. Veľká Mača je známa svojim pôvodným kostolíkom zo 14. storočia, ktorý bol súčasťou farnosti, ku ktorej patrili i filiálky Abrahám a Gest (Hoste). Nový kostol bol postavený v roku 1783 a bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Vzácnou kultúrnou pamiatkou je aj baroková socha sv. Jána Nepomuckého, nachádzajúca sa pri kostole. Nedávno bola v obci vybudovaná nová základná škola, materská škola, telocvičňa a ďalšie novostavby. Obec žije pestrým kultúrno-spoločenským životom.
Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.
Fotogaléria
Odkazy/linky
Momentálne žiadne odkazy/linky.Váhovce
Vložil/a vahovce, Št, 11/01/2007 - 16:29Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Mária Adamková
Tel.: 031/789 82 01
Mobil: -
Fax: 031/789 82 01
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 2136Rozloha obce/mesta v ha: 1598
Prvá písomná zmienka: 1259
Pondelok: 8:00 - 15:00
Utorok: 8:00 - 15:00
Streda: 8:00 - 17:00
Štvrtok: 8:00 - 15:00
Piatok: 8:00 - 14:00
Prezentácia:
Obec Váhovce leží na Podunajskej rovine. Chotár obce sa v prevažujúcej časti rozprestiera na agradačnom vale pravobrežia Váhu, dnes už vodného diela Kráľová vybudovanom na jeho dolnom toku. Administratívne obec patrí do okresu Galanta a susedí s chotármi obcí Dolná Streda, Šintava, Šoporňa, Kajal, Galanta a Nebojsa. Samotná obec leží v tesnej blízkosti Váhu, ktorý je tu krajinotvorným a genetickým prvkom územia.
Rozloha obce Váhovce je 15 975 metrov štvorcových. Podľa posledného sčítania v roku 2001 bol počet obyvateľov obce 2021. Väčšina obyvateľov je maďarskej národnosti. Obec usporadúva pre obyvateľov obecný deň, deň dôchodcov, deň detí, rôzne tanečné zábavy a športové podujatia. Najstaršia zachovaná listina, v ktorej nachádzame meno Váhoviec v písomnej forme, je z roku 1259 a bola vydaná na ostrove Csepel (Maďarsko). Najstaršia pečať Váhoviec, ktorú poznáme, je z roku 1689. V živote dediny v minulosti hrala významnú úlohu rieka Váh.
Obec prešla od počiatkov veľkými historickými zmenami. Musela sa potrápiť s rôznymi hospodárskymi a sociálnymi ťažkosťami. V 19. storočí mala vysoký počet obyvateľov a aj z hospodárskeho hľadiska dosiahla značné úspechy.
Oznam mesta/obce:
ZŠ Váhovce
- vahovce.sk/skola
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Firmy v obci
- vahovce.sk/firmy-v-obci
Trstice
Vložil/a trstice, Št, 11/01/2007 - 16:26Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / František Czakó
Tel.: 031/778 22 32, 031/778 39 01
Mobil: -
Fax: 031/778 22 71
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 3815Rozloha obce/mesta v ha: 2668
Prvá písomná zmienka: 1634
Pondelok: 7:30 - 16:00
Utorok: 7:30 - 16:00
Streda: 7:30 - 18:00
Štvrtok: 7:30 - 16:00
Piatok: 7:30 - 16:00
Prezentácia:
Obec Trstice leží na Západnom Slovensku, v strednej časti Podunajskej nížiny. Ná západnej srane dediny tečie Malý Dunaj, kým na severe a na východe Čierna Voda. Históriu obce vo veľkej miere ovplyvňovali okolotečúce rieky a močiare, ktoré na jednej strane ochraňovali a poskytovali potravu, na druhej strane však zapríčinili časté povodne a tým ohrozovali život obyvateľstva a spôsobili veľké škody. Z hľadiska administratívneho rozdelenia obec patrí do Galantského okresu. Jej rozloha meria 2668,5 ha.
Obec sa prvýkrát spomína v podobe Nagysuegh v 1634. Obyvatelia obce sa zamestnávali najmä povozníctvom, no popri tom však obrábali aj polia a lúky. V 19. storočí splavnosť rieky Malý Dunaj umožnila prepravu tovaru na lodiach. Povozníci z obce vozili tovar do rôznych miest ako napríklad do Komárna, Serede, Trnavy, Váhoviec a do obcí Žitného ostrova. Od 18. storočia sa obyvatelia zamestnávali aj rozvozom soli zo soľného skladu, ktorý sa nachádzal v osade Kose. Rozmáhal sa aj chov dobytka. Svedčia o tom aj zachované pečate obce z roku 1671 a z 19. storočia, ktoré zobrazujú kravu s teľaťom. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa, postavený v neogotickom slohu v rokoch 1903 – 1908. Najmä v posledných desaťročiach začala obec napredovať a rozvíjať sa.
Priaznivé podmienky podnietili výstavbu nových rodinných domov a vytvorili sa aj dobré podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít.
Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Momentálne žiadne odkazy/linky.Tomášikovo
Vložil/a tomasikovo, Št, 11/01/2007 - 16:18Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Csaba Rémay
Tel.: 031/785 52 31, 785 52 84
Mobil: -
Fax: 031/785 59 61
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 1767Rozloha obce/mesta v ha: 2113
Prvá písomná zmienka: 1646
Pondelok: 8:00 – 12:00 12:30 – 15:30
Utorok: 8:00 – 12:00 12:30 – 15:30
Streda: 8:00 – 12:00 12:30 – 17:00
Štvrtok: 8:00 – 12:00
Piatok: 8:00 – 12:00 12:30 – 15:30
Prezentácia:
Obec Tomašikovo sa nachádza v Trnavskom kraji v okrese Galanta. Leží v Podunajskej nížine na nive riečky Čierna voda, ktorá tečie východne od obce, asi v strede 30 km dlhej spojovacej cesty Dunajská Streda – Galanta. V chotári obce ležia majere Pasienka a Jegenyés. Obec vznikla na rozhraní 15. a 16. storočia. V roku 1760 tu dal gróf František Eszterházy postaviť barokovo-klasicistický kaštieľ, v ktorom v roku 1763 Mária Terézia založila prvý štátny sirotinec v Uhorsku. Podľa pôvodných pomerov a aj podľa niektorých zachovaných priezvísk je pravdepodobné, že v prvej osade žili rybári, rakári a poľovníci.
Na starej pečati obce je plávajúci čln, na ňom veslo a harpúna, nad ním i tri malé ruže. Stredná z nich vyrastá zo srdca. S miestnou ľudovou tradíciou sa predpokladá, že obec dostala meno podľa priezviska prvého tunajšieho rybára Táloša. Na ľavom brehu Malého Dunaja, asi 2km od Tomašikova, stojí vodný kolový mlyn – Maticza. Postavil ho v r. 1893 Ján Maticza. Jeho rovnomenný vnuk prevádzkoval mlyn do r. 1960. V roku 1982 budovu kúpilo Vlastivedné múzeum v Galante a prebudovalo ho na elektrický pohon.
Časť rieky pri mlyne je dnes obľúbeným miestom rekreácie a kúpania miestnych občanov a návštevníkov obce.
Pamätihodnosti obce: - www.tomasikovo.sk/obec-2/historia-obce/
Oznam mesta/obce:
Udalosti
- www.tomasikovo.sk/udalosti/
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Inštitúcie - www.tomasikovo.sk/obec-2/institucie/zakladna-skola/Šoporňa
Vložil/a soporna, Št, 11/01/2007 - 16:14Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Marián Petráš
Tel.: -
Mobil: 0940 633 914, 0908 436 660, 0908 772 932, 0908 834 524
Fax: -
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 4166Rozloha obce/mesta v ha: 3122
Prvá písomná zmienka: 1251
Pondelok: 8:00 – 16:00
Utorok: 8:00 – 16:00
Streda: 8:00 – 17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 7:00 – 14:00
obedňajšia prestávka: 12:00 - 12:30
Prezentácia:
Šoporňa je typická západoslovenská dedina rozprestierajúca sa asi sedem kilometrov južne od Serede, popri ceste smerujúcej do Šale. Pri cestovaní po autostráde z Bratislavy do Nitry je viditeľná za Sereďou po pravej strane. Chotár obce susedí s katastrálnymi územiami obcí: Šintava, Váhovce, Pata, Hájske, Horná Kráľová, Močenok, Dlhá nad Váhom, Kráľová nad Váhom a Kajal. Do katastrálneho územia obce Šoporňa patrí aj majer Štrkovec. Neďaleko obce tečie rieka Váh (na druhom brehu je obec Váhovce), ktorá v minulosti vyhĺbila viacero bočných ramien (Starý Váh). Preteká pomedzi okolité lesy a pasienky. Pred niekoľkými rokmi sa obraz okolia Váhu prudko zmenil v súvislosti s výstavbou vodného diela Kráľová. Po prvý raz sa dozvedáme o existencii Šoporne zo zakladacej listiny premonštrátskeho kláštora v Turci, v Kláštore pod Znievom, z roku 1251.
Šoporňa je tu uvádzaná pod názvom Supurni ako súčasť šintavského panstva. V Šintave bol v tých časoch hrad pri Váhu. V spojitosti so Šintavou sa stretávame ešte so staršou správou o existencii Šoporne ako súčasti panstva šintavského hradu v roku 1231. Ďalší doklad so zmienkou o Šoporni pochádza z roku 1411, kde obec nesie názov Soporny a z roku 1420 ako Sopornok. Aj názvy z ďalších rokov sú latinského, nemeckého, alebo maďarského pôvodu.
Oznam mesta/obce:
Pravidelné podujatia v obci Šoporňa Každoročne organizujeme v našej obci kultúrne podujatia pri rôznych príležitostiach.
Ide hlavne o podujatia ako sú Šopornanský fašanek (február), MDŽ (marec), Deň matiek (máj), Deň detí (jún), Deň otcov (júl), Deň obce (august), Úcta k starším (október), Katarínska zábava (november), Mikuláš (december). Okrem toho organizujeme pre našich dôchodcov rôzne posedenia v Klube dôchodcov.
Vždy aktuálne podujatie oznamujeme na našej webovej stránke www.soporna.sk.
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Šoporianske noviny
Šintava
Vložil/a sintava, Št, 11/01/2007 - 16:11Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Bc. Zita Csemezová
Tel.: 031/789 23 70
Mobil: -
Fax: 031/789 25 11
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 1687Rozloha obce/mesta v ha: 1279
Prvá písomná zmienka: 1074
Prezentácia:
Oblasť Šintavy bola osídlená už v dobe kamennej. Patrí medzi najstaršie slovanské osídlenia Slovenska. Prvé zmienky o obci pochádzajú z 9. a 10. storočia. Obec sa uvádza pod názvom Stumrey, Sintau, Semte. Kráľ Žigmund Luxemburský udelil Šintave v roku 1423 práva slobodného kráľovského mesta. Šintavské jarmoky boli v stredoveku široko – ďaleko známe a hojne navštevované. Šintava si svoje výsadné mestské postavenie zachovala počas celého 16. storočia.
V roku 1642 získali Šintavu Eszterházyovci a tak sa obec stala ich majetkom až do polovice 19. storočia. Hrad, ktorý pôvodne stál v chotári Šintavy, sa postupne stal súčasťou mesta Sereď. Jedna časť hradu bola časom prestavaná na kaštieľ, druhá časť bola splanírovaná a bol tu vysadený anglický park. V rokoch 1573 – 1579 pôsobil v Šintave Peter Bornemissz, ktorý prevádzkoval vlastnú kníhtlačiareň – ako jednu z prvých na Slovensku. V obci má svoje zastúpenia aj rímsko-katolícky kostol sv. Martina, ktorý bol postavený v 70- rokoch 18. storočia.
Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.
Fotogaléria
Odkazy/linky
Momentálne žiadne odkazy/linky.Šalgočka
Vložil/a salgocka, Št, 11/01/2007 - 16:04Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Tibor Kišš
Tel.: 031/7861105
Mobil: 0915 890 154
Fax: 031/786 11 05
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 432Rozloha obce/mesta v ha: 469
Prvá písomná zmienka: 1248
Po. – Pi.: 8:00 – 15:00
Prezentácia:
Šalgočka je najsevernejšou obcou okresu Galanta, s typickým poľnohospodárskym koloritom. Leží na západnom okraji Nitrianskej pahorkatiny v plytkej dolinke potoku Jác. Nadmorská výška stredu obce má 150 m a chotár obce má 140 až 200 m. Na svahoch sa pestuje vinič a ovocné stromy. Prvá písomná zmienka o obci bola ešte z roku 1248 v Zoborskej listine. V roku 1350 sa ako zemepán uvádza Mikuláš, syn Pavla Čorbu zo Šalgočky. V 16.storočí bol majiteľom obce Michal Šalgay.
Obec patrila viacerým zemianskym rodinám. Známe sú rodiny Davidovcov, Dezasseovcov, Šándorovcov, Appelovcov a Dessewffyovcov. Davodovci pochádzajúci pôvodom z Turca. V obci postavili kostol a barokovú kúriu. V roku 1772 cisárovná Mária Terézia povýšila Karola Davida so synom Antonom do barónskeho stavu. Davidovci mali kúriu aj v Sasinkove a majetky v Malom a Veľkom Bábe. V 19.storočí sa ako zemepáni uvádzajú: gróf Antom Dezasse a syn (1825), gróf Rudolf Sándor zo Slavnice (1837) i Jozef, Karol a Gustáv Appelovci (1857).
Z Appelovcov bol najznámejší Gustáv. Tento popredný poľnohospodársky odborník preslávil Šalgočku chovom ušľachtilých arabských plnokrvných koní, bernského plemena hovädzieho dobytka, ale aj chovom oviec Merino. Podľa súpisu z roku 1869 tu choval 32 koní a 400 šľachtených oviec. Rímsko-katolícky kostol bol postavený v 17.storočí, rozšírený do dnešnej podoby v prvej polovici 18. storočia. Pôvodne bol zasvätený sv. Barbore. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1780 dal kostol postaviť podžupan nitrianskej župy Juraj David. V kostole boli v tom čase tri oltáre: hlavný sv. Barbory s dreveným svätostánkom a bočné oltáre sv. Anny a sv. Jána Nepomuckého. Bola tu aj kazateľnica a krstiteľnica.
Na hlavnom oltári bolo šesť drevených maľovaných svietnikov, na bočných po dvoch drevených pozlátených svietnikov. Kazateľnicu a dva bočné oltáre dal vyhotoviť Karol Dávid v roku 1767. Sakristia sa nachádzala za hlavným oltárom. Vo veži boli tri zvony, z ktorých najväčší v roku 1774 praskol a preliať ho dal Karol David.
Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.
Fotogaléria
Odkazy/linky
Momentálne žiadne odkazy/linky.Pusté Úľany
Vložil/a pustesady, Št, 11/01/2007 - 16:00Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: -/ Peter Krchnavý
Tel.: 031/784 51 21
Mobil: -
Fax: 031/784 51 21
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 1563Rozloha obce/mesta v ha: 2454
Prvá písomná zmienka: 1221
Pondelok: 7:30 hod. - 15:30 hod.
Streda: 7:30 hod. - 18.00 hod.
Piatok: 7:30 hod. - 12:00 hod.
Prezentácia:
Rozloha obce Pusté Úľany je 2454 ha a počet obyvateľov obce je 1559. Prevažná časť obyvateľov obce je slovenskej národnosti. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1301. V roku 1221 sa obec uvádza pod názvom Villa FUDEMUS, kráľovský majetok. V období feudalizmu boli majiteľmi obce viaceré zemianske rodiny ako napríklad rodina Maholányiovcov, Spácsayovcov, Ambrovci, Farkasovci, alebo Baloghovci. Obyvatelia obce boli zameraní prevažne na poľnohospodárstvo.
Začiatkom 17. storočia bol v obci postavený renesančný kostol evanjelickej cirkvi, ktorý v roku 1820 vyhorel a bol v klasicistickom slohu obnovený. Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava pochádza zo začiatku 18. storočia. Je to baroková stavba. Medzi kultúrne pamiatky obce patrí: socha sv. Floriána, socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1734 a kamenný kríž pri kostole z roku 1721. V roku 1919 bol v obci založený futbalový klub. Nachádza sa tu aj 18 triedna základná škola.
Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.
Fotogaléria
Odkazy/linky
Momentálne žiadne odkazy/linky.Pusté Sady
Vložil/a pustesady, Št, 11/01/2007 - 15:44Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Júlia Šípková
Tel.: 031/786 11 94
Mobil: 0907 709 221
Fax: 031/786 11 94
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 613Rozloha obce/mesta v ha: 803
Prvá písomná zmienka: 1156
Pondelok: 7:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 15:30
Streda: 7.30 - 15:30
Štvrtok: 7:30 - 15:30
Piatok: 7:30 - 15:30
Prezentácia:
Rozloha obce Pusté Sady je 803 ha a počet obyvateľov obce je 613. Väčšina obyvateľov je slovenskej národnosti. Obec sa prvý krát v historických listinách spomína už v roku 1156 – vtedy pod názvom Kurt. V roku 1352 dostala z nezistených príčin nové meno – Kyurth. Na základe týchto údajov možno usúdiť, že obec má viac ako 800 rokov. Spočiatku to bola dedina kráľovských trubačov, ktorí patrili k hradnému panstvu v Šintave. Kráľovskí trubači mali rôzne výsady, keďže v tých časoch boli oznamovateľmi správ pre poddaných. Neskôr sa obec stala Zemanskou. V roku 1392 sa obec stala majetkom Ostrihomskej kapituly.
Obec podľa historických záznamov v roku 1598 vyplienili Turci a Valoni. V obci sa počas storočí vystriedalo niekoľko zemepánskych rodov – v 16. a 17. storočí tu boli zemepánmi rody Chiézy, Thúry a Henezy. V 18. a 19. storočí to boli rody Záhy, Esterházy a Andrássy. Historické pramene hovoria aj o prítomnosti fary a kostola, ktoré však zanikli počas reformácie. Odvtedy bola obec iba filiálkou niektorej inej farnosti. Začiatkom 20. storočia tu bola aj Židovská komunita, ktorá tu mala zriadenú synagógu. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, ktorý bol postavený v roku 1970. Kaplnka Panny Márie pochádza z roku 1850. Pusté Sady majú vybudovanú vlastnú materskú školu, kultúrny dom, aj dom smútku. Po športovej stránke má obec vlastné futbalové ihrisko, aj šatne pre športovcov.
Kronika obce
Presný písomný záznam o vzniku obce resp. usadlosti miest. Pravdepodobne bola založená asi pred 500 rokmi zemepánom Zemianskych Sadov. Bola to usadlosť, pozostávajúca za niekoľkých poddanských rodín. Z toho je i názov Pusta Kert (Pustá záhrada). Neskorší názov Pusta Kert, teraz Pusté Sady. Administratívne patrili Zemianskym Sadom. Feudálnymi majiteľmi (zemepánmi) boli grófske rodiny Illésházy a Thurzó, ktoré tu postavili pekný kaštieľ, ktorý bol spustošený. Neskorším majiteľom bol gróf Eszterházy. Poľnohospodárski robotníci, deputátnici boli nemilosrdne vykorisťovaní zemepánmi. Ich život bol neutešený ani v období predmníchovskej republiky. Keď koncom roka 1918 obnovila svoju činnosť sociálno – demokratická strana v Zemianskych Sadoch, aj mnohí z Pustých Sadov vstúpili do jej radov. V decembri 1920 vo veľkom štrajku solidárne postupovali so svojími susedmi. Po založení KS v Zemianskych Sadoch poľnohospodárski robotníci z Pustých Sadov a najmä tí, ktorí pracovali na veľkostatku v Zemianskych Sadoch vstúpili do jej radov. Na čele tunajšej skupiny stáli Štefan Šípka, Vincent Majka a ďalší.
Viac z kroniky obce:
- obecpustesady.sk/kronika-obce-1-cast
- obecpustesady.sk/kronika-obce-2-cast
Oznam mesta/obce:
Aktuality
- obecpustesady.sk
Spolky a sdruženie
- obecpustesady.sk/klub-zahradkarov
- obecpustesady.sk/folklorny-subor-pustakercanka
- obecpustesady.sk/klub-dochodcov
Služby:
Fotogaléria
Odkazy/linky
Kultúrne akcie
- obecpustesady.sk/kulturne-akcie
Pata
Vložil/a pata, Št, 11/01/2007 - 15:42Kontaktné údaje
Prednosta/Zástupca starostu: - / Mgr. Róbert Korec
Tel.: 031/786 0122
Mobil: 0911 663 065
Fax: 031/702 00 91
Všeobecné údaje
Počet obyvateľov: 3041Rozloha obce/mesta v ha: 1760
Prvá písomná zmienka: 1156
Prezentácia:
Obec Pata sa nachádza v centrálnej časti Podunajskej nížiny na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Obec Pata je 9 km východne od mesta Sereď, v tesnej blízkosti štvorprúdovej komunikácie D65 Trnava - Nitra, pričom sme asi v strede vzdialenosti - 25 km od Trnavy a Nitry. Obec má cestné pripojenie na Šaľu, Hlohovec a Sereď.
Pata patrí do okresu Galanta, teda do Trnavského kraja a vyššieho územného celku. Obec Pata má aj svoje každoročné tradície. 30. apríla sa uskutočňuje stretnutie občanov obce a ľudová veselica spojená s predajom občerstvenia. Toto všetko je zorganizované pod názvom „Predvečer 1. mája“. 6. až 8. septembra sa v obci konajú „Hodové dni“, ktoré charakterizuje ľudová zábava, príchod kolotočov a súkromné návštevy. „Sviatok zosnulých si ľudia uctievajú 1. novembra, kedy sa zhromažďujú a modlia na cintoríne. Obyvatelia obce sa venovali predovšetkým poľnohospodárstvu, osobitne však vinohradníctvu. Z remesiel sa najviac spomína tkáčstvo. V roku 1715, mala obec 46 domácností a v roku 1785 už 125 domov a 804 obyvateľov.
V roku 1849 došlo pri Pate k bojom medzi maďarskými a cisárskymi (viedenskými) vojskami. Na počesť padlých v boji je pri obci pamätník „Obelisk“ (Oloment). V roku 1820 bol postavený v Pate kostol, ktorý je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Na mieste tohto kostola stál starší kostol, ale nezachovali sa žiadne záznamy. V roku 1950 sa obec rýchlo rozrastala a nastal rozvoj poľnohospodárskej výroby. Začali sa stavať cesty. Rozvoj obce pokračuje aj v súčasnosti.
Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.