obec

Pondelok      8:00 -16:00
Utorok          8:00 -16:00
Streda           8:00-16:00
Štvrtok          nestránkový deň
Piatok            8:00-16:00
Obedová prestávka je v čase od 12.00 hod do 13.00 hod.

Úradné hodiny v mesiacoch júl - august
Pondelok        7.00 – 12.00    13.00 – 16.00
Utorok           7.00 – 12.00     13.00 – 15.00
Streda            7.00 – 12.00     13.00 – 16.00
Štvrtok            nestránkový deň
Piatok             7.00 – 12.00

Petrova Ves leží v západnej časti Slovenska v malej kotline otvorenej západným smerom do Dolnomoravského úvalu k susednému mestu Gbely a rieke Morave. Z ostatných strán ju obklopujú nevysoké pahorky Myjavskej pahorkatiny, ktoré na severovýchode a východe prechádzajú do kopcov okolo Unína a Holíča. V okolí Petrovej Vsi sa nachádzajú obce Unín, Radimov, Letničie, Smolinské a mestá Gbely, Holíč, Šaštín Stráže. Najstarší písomný doklad o obci pochádza z roku 1392.

Chotár obce bol však osídlený už dávno predtým. Archeologické nálezy tu dokladajú existenciu keltského a rímsko - barbarského sídliska. Týchto vystriedali Slovania a v 9. a 10. storočí patrilo územie obce k Veľkej Morave. Koncom 11. storočia pripadol chotár Petrovej Vsi k uhorskému štátu. Traduje sa, že v roku 1093 prišiel do petroveského údolia Peter Varády, uhorský šľachtic a nazval tam nachádzajúcu sa osadu podľa seba Petrovou Vsou, maďarsky Peterlak, latinsky Petrovilla, nemecky Petersdorf. Po Varádyovcoch pripadla obec feudálom z rodu Bársonyi, Farkas, Thebery a Boltizár.

Od roku 1390 obec Petrova Ves patrila Štiborovi z Beckova. O dva roky neskôr pripadla Czoborovcom, majiteľom holíčskeho panstva. V roku 1736 prevzali holíčske panstvo aj s Petrovou Vsou Habsburgovci, ktorým patrila až do zrušenia poddanstva, resp. majetky v nej až do roku 1918. Od konca prvej svetovej vojny, vznikom nového československého štátu nesie Petrova Ves úradný slovenský názov.

História

Najstarší písomný doklad o obci pochádza z roku 1392. Chotár obce bol však osídlený už dávno predtým. Archeologické nálezy tu dokladajú existenciu keltského a rímsko - barbarského sídliska. Týchto vystriedali Slovania a v 9. a 10. storočí patrilo územie obce k Veľkej Morave. Koncom 11. storočia pripadol chotár Petrovej Vsi k uhorskému štátu. Traduje sa, že v roku 1093 prišiel do petroveského údolia Peter Varády, uhorský šľachtic a nazval tam nachádzajúcu sa osadu podľa seba Petrovou Vsou, maďarsky Peterlak, latinsky Petrovilla, nemecky Petersdorf. Po Varádyovcoch pripadla obec feudálom z rodu Bársonyi, Farkas, Thebery a Boltizár. Od roku 1390 obec Petrova Ves patrila Štiborovi z Beckova. O dva roky neskôr pripadla Czoborovcom, majiteľom holíčskeho panstva. V roku 1736 prevzali holíčske panstvo aj s Petrovou Vsou Habsburgovci, ktorým patrila až do zrušenia poddanstva, resp. majetky v nej až do roku 1918. Od konca prvej svetovej vojny, vznikom nového československého štátu nesie Petrova Ves úradný slovenský názov.

Aktuality
- www.petrovaves.sk/udalosti/aktuality/

Školstvo
- www.petrovaves.sk/obec-2/skolstvo-v-nasej-obci/

Služby:

Pondelok: 8:00 - 12:00
Utorok: 8:00 - 15:00
Streda: 9:00 - 17:00
Štvrtok: 8:00 - 15:00
Piatok: 8:00 - 12:00

Prvé písomné zmienky o obci boli až v listine z roku 1392. Obec patrila do Holíčskeho panstva, uvádza sa vo forme Dyos. V roku 1452 zo súpisu usadlostí Holíčskeho panstva vyplýva, že v Oreskom boli 4 dvory, čo by zodpovedalo počtu 40 obyvateľov, vtedy sa uvádza pod názvom Orosse.Od roku 1749 bolo Holíčske panstvo dané do majetku Františkovi Ferdinandovi Lotrýnskemu, manželovi Márie Terézie spolu s ostatnými majetkami v okolí potoka Chvojnice. Habsburgovci celé panstvo vlastnili až do zániku monarchie v roku 1918. Obyvatelia boli väčšinou sedliaci , jeden želiar a podželiari. Podľa dokumentu, ktorý sa zachoval vieme, že do roku 1769 sa obyvatelia riadili starobilým urbárom ako ostatné obce Holíčsko-šaštínskeho panstva. Všetci obyvatelia boli väčšmi poddaní a teda nemali právo slobodne sa sťahovať.

Služby:

Pondelok: 08:00 - 12:00 / 13:00 - 15:00

Streda: 08:00 - 12:00 / 13:00 - 17:00

Piatok: 08:00 - 12:00

Obec Sasinkovo leží v juhozápadnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny pri hornom bočnom toku potoka Jarč. Povrch chotára s ostrovčekmi teplomilnej dúbravy s agátom tvoria ml. Treťohorné usadeniny pokryté sprašou. Má hnedozemné pôdy. Obec sa prvýkrát spomína v r. 1256 pod názvom Sag, v roku 1808 Ssahy, 1920 Šág a od roku 1948 Sasinkovo. Pod názvom Sag ako obec kráľovských rybárov v roku 1412 patrila panstvu Hlohovec. Neskôr viacerým šľachtickým rodom, napr. Šándorovcom, Keglevichovcom, Appelovcom … V roku 1715 mala obec 20 poddaných a 17 želiarských domácností. V roku 1751 - 94 rodín, v roku 1787 – 137 domov a 670 obyvateľov, v roku 1828 77 domov a 539 obyvateľov. Zaoberali sa prevážne poľnohospodárstvom, poväčšine vinohradníctvom.

Služby:

Pondelok: 8:00-12:00 / 13:00-15:00
Utorok: 8:00-12:00 / 13:00-15:00
Streda: 8:00-12:00 / 13:00-15:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 8:00-12:00 / 13:00-15:00

Zemianske Sady patria do Trnavského kraja a tvoria severnú polohu okresu Galanta.
Poloha obce je 15 km od Serede asi 14 km od Hlohovca. Približne rovnakú vzdialenosť má do Galanty, Trnavy aj Nitry ( 25 – 30 km ).

Z dávnej minulosti
Dejiny osídlenia tejto oblasti siahajú ďaleko do minulosti. Predpokladáme, že sme bolisúčasťou Veľkomoravskej ríše a počas jej existencie dosiahlo slovanské obyvateľstvo vysokú kultúrnu úroveň.

Toto obdobie je spojené s vyspelou hrnčiarskou, kováčskou a hutníckou produkciou.
Predpokladom existencie osídlenia z tejto doby je nedávny záchranný výskum Archeologického ústavu SAV v Nitre pri výstavbe oporného stožiaru firmou Nevitel Dunajská Streda. Výskum zdokumentoval 4 objekty, prvý a druhý bol datovaný do staršej doby bronzovej a železnej a dva zo včasného stredoveku do začiatku 12. storočia. Prvý objekt bol výrobného charakteru, našli sa zvyšky strusky dýz na spracovanie kovov, spracovával sa pravdepodobne bronz. Druhý bol obytného charakteru, našli sa závažia na tkanie, dokumentujú výrobu tkanív.

Viac z dávnej minulosti: www.zemianskesady.sk/obec/historia/z-davnej-minulosti/

História po roku 1945
SNP našlo veľký ohlas medzi obyvateľstvom. Aj keď v obci neboli žiadne udalosti, niektorí občania ( Ján Minárik, Michal Kubovič, Bohumil Boleček, Štefan Lukáč, Štefan Štrbavý, Michal Ondrušek a možno aj ďalší ) sa aktívne zúčastnili na partizánskom hnutí najmä v Trenčianskom a Žilinskom kraji. V roku 1945 všetci s netrpezlivosťou čakali ukončenie 2. svetovej vojny. Dňa 30. marca 1945 Nemci nariadili obciam Dvorníky, Bojnièky, Šalgočka, Zemianske Sady a Pusté Sady, aby každý občan, ktorý vlastnil konský poťah sa zúčastnil odvážania tabaku zo sušiarne Zemianske Sady do Serede. Na odvoz prišlo 40 vozov. Sušiareň mala byť vyhodená do vzduchu, preto obyvateľstvo sa pustilo do rabovania. Nemci sa zdržiavali v pivnici, na pozvanie Rafaelom Kostkom, popíjali a možno aj preto nestačili sušiareň vyhodiť do vzduchu. Bol otvorený aj sklad liehu. Pretože aj tam sa rabovalo cez noc sa liehovar chytil a zhorel, pravdepodobne neopatrným zaobchádzaním s otvoreným ohňom. Pri bojoch o Zemianske Sady bol zabitý črepinou z delostreleckého granáta Štefan Majka 20 ročný, ženatý, otec jedného dieťaťa. Bol zabitý vo svojom rodičovskom dome. Zemianske Sady boli oslobodené 1. apríla 1945 ČA.

Viac: www.zemianskesady.sk/obec/historia/historia-po-roku-1945/

Obec v súčastnosti: www.zemianskesady.sk/obec-v-sucasnosti/

Kríž pri Šintavskom háji: www.zemianskesady.sk/obec/historia/kriz-pri-sintavskom-haji/

Úradná tabuľa
- www.zemianskesady.sk/uradna-tabula/

Oznamy
- www.zemianskesady.sk

Služby: