obec

Pondelok: 8:00 - 12:00   13:00 - 16:00
Utorok: 8:00 - 12:00 
Streda: 8:00 - 12:00   13:00 - 17:00
Štvrtok: 8:00 - 12:00   13:00 - 16:00
Piatok: 8:00 - 12:00 

Obec Košúty leží 5 km juhozápadne od Galanty, na vedľajšej ceste medzi Sládkovičovom a Čiernym Brodom, v Podunajskej nížine. V mesiaci jún sa konajú športové podujatia ako napríklad turnaj štyroch obcí vo futbale. V auguste sú v obci obecné dni a v mesiaci október obec uskutočňuje stretnutie jubilantov. Okrem uvedených akcií spoločenské organizácie uskutočňujú tradičné vynášanie Moreny, stavanie a váľanie mája, posedenie s dôchodcami / MO Matice slov./ spoločenské posedenie MO CSEMADOKU s vystúpením miestneho speváckeho súboru a folklórneho tanečného súboru detí, kladenie vencov k pamätníku obetiam I. a II. sv. vojny, prednáškové a predajné akcie.

Kaplnka sv. Jána evanjelistu patrí v širšom regióne k ojedinelým typom sakrálnej architektúry. V cintoríne sa nachádza aj mauzóleum rodiny Kissovcov. V parku stojí neogotické mauzóleum rodiny Feketeovej. Ďalšie pamätihodnosti : Kaštieľ Ábrahámfyovcov, kúria Feketeovcov, kúria Ábrahámffyovcov, budova fary, trojičný stĺp, dva prícestné kríže, pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny, pamätník revolučných udalostí, pamätník Štefana Majora, socha sv. Štefana kráľa, ústredný kríž v cintoríne. Pamätné tabule : pamätná tabula na počesť oslobodenia obce, pamätná tabula akademického sochára Vojtecha Baďuru , tabuľa venovaná 1. písomnej zmienke o obci a v roku 2007 odhalené dve tabule : 1 z príležitosti 50. výročia založenia Csemadoku v obci a druhá na počesť významným osobnostiam – spisovateľovi Vladimírovi Ferkovi a publicistovi Jergušovi Ferkovi, ktorí snívajú svoj večný sen na košútskom cintoríne. V katastri obce sa vytvorili nové stavebné obvody.

Ďalšie budovy: Budova školy, kde sa nachádzajú základné školy s vyučovacím jazykom slovenským aj maďarským 1 - 4. ročník, budova materskej školy, Obecný úrad a pošta v jednej budove, požiarna zbrojnica, kultúrny dom.

Viac histórie: - www.obeckosuty.sk/obec-2/historia/historia-22sk.html

Pamiatky: - www.obeckosuty.sk/obec-2/pamiatky/

Verejné obstarávanie
- www.obeckosuty.sk/dokumenty/verejne-obstaravanie/profil/

Aktuality
- www.obeckosuty.sk/udalosti/aktuality/

Služby:

Obec Jelka so svojimi 3800 obyvateľmi je jedna z najväčších a najstarších usadlostí okresu Galanta. Nachádza sa medzi Galantou a Bratislavou v nadmorskej výške 123 m na severnom brehu Malého Dunaja. Život obce vo veľkej miere ovplyvňoval Malý Dunaj aj so svojimi nespočetnými mŕtvymi ramenami. Malý Dunaj sa hadí skoro 23 km v južnej časti chotára obce. Jeho význam v minulosti okrem rybárstva podporuje aj to, že ešte aj nedávno tu mlelo sedem vodných mlynov. Rozloha katastra obce je 3292 hektárov, z toho Jelka 2427 a Nová Jelka  865. dnešná obec vznikla spojením Jelky a Novej Jelky r. 1960.

Pozoruhodná technická pamiatka na juhozápadnom Slovensku – vodný mlyn v Jelke stojí v prekrásnom zákutí na brehu Malého Dunaja, ktorý vytvára meandrovité koryto v katastri obce v dĺžke asi 23 km. Prístupný je prašnou poľnou cestou (1 km) z výpadovej cesty z obce smerom na Dunajskú Stredu. Pozornosť si zasluhuje športový areál s tribúnami pre viac ako 1000 ľudí, vybudovaný koncom sedemdesiatych rokov.

K významným objektom obce patrí aj miestne kultúrne stredisko s knižnicou a kinom,  moderná budova základnej školy s dvoma telocvičňami, moderná prečerpávacia budova vodného zdroja pitnej vody Jelka , rozširujúci sa kovoobrábací podnik ALU- Jelka. Ďalšou historickou pamiatkou je kaplnka Anjelov strážnych z 18. stor., ktorú si dal postaviť Michal Takács. Kaplnku r. 1774 prestavali a v jej krypte odpočíva rodina Takácsová. K historickým pamiatkam obce patrí kaštieľ, ktorého základy sú z roku 1800. Bol postavený v klasicistickom štýle a jeho majiteľmi boli rodiny Farkasovcov, Olgyaiovcov, Latinovitsovcov a Czemezovcov. 

História obce - www.jelka.sk/obec/historia-obce/

Aktuality
- www.jelka.sk/aktuality/

Služby:

Prvá písomná zmienka je z roku 1231 v listine vydanej Ostrihomskou kapitulou. Vtedy bola kráľovským majetkom, patriacim k Bratislavskému hradu. V tejto listine sa uvádza ako villa Gezt. Osídlenie Hostí bolo od praveku, čo dokazujú archeologické nálezy. Názov Gezt vznikol pravdepodobne zo slova gast či gost, čo v tom čase znamenalo kupec. To by nasvedčovalo tomu, že v obci sa usadili kupci.

Názvy obce podľa zachovaných písomných prameňov boli v jednotlivých obdobiach nasledovné:
*1231 – Gezt
*1280 – Guezte
*1365 – Gest
*1768 – Gest
*1850 – Geszth
*1921 – Gest
*1939 – Gest
*1948 – Hoste
*1960 – Hoste
*1993 – Hoste

Názov Hoste je pomnožné podstatné meno a jeho tvary sú: z Hostí, v Hostiach, za Hosťami… Obyvateľské mená majú podobu: Hosťan, Hostianka, prídavné mená: hostiansky…
Susedí z chotármi obcí: Abrahám, Majcichov, Veľká Mača a mesta Sereď.

História:

Osada, niekedy sa uvádza aj villa Gest, patrila pôvodne Bratislavskému hradu. Bola kráľovským majetkom. Už kráľovi Bellovi III. radcovia poradili, aby si ponechal pôdu i roľníkov a nedával ich šľachte. Roľníci nebudu pracovať pre šľachtu, ale prinesú svoje výrobky priamo na hrad. Aby mal vždy všetko pripravené, keď navštívi hrad, určil, kto bude mať aké povinnosti, služby. Medzitým títo služobníci žili vo svojich dedinách a obrábali pôdu. ktorú za službu dostali. Keď bolo treba, prišli na hrad poslúžiť kráľovi. Tykýmto služobníkom, nazývaným jobagiónmi, dal kráľ aj pôdu v Gesti. Zachovali sa ich mená: Bacha, Kotov a Jakob. Ďalej je známe, že ešte pred rokom 1231 obsadili či vlastnil v Gesti 160 jutár pôdy komes (kráľovský úradník) Šebeš. Bol to predok neskorších grófov zo Svätého Jura a Pezinka.

Viac histórie: - hoste-obec.sk/?page_id=78

Aktuality
- hoste-obec.sk/
 

Služby:

Obec Gáň leží na juhozápadnom Slovensku, v strednej časti Podunajskej roviny.Jedná sa o rovinu medzi Váhom a Dudváhom s deniveláciami terénu s absolútnymi nadmorskými výškami 120-122 m.Stredom územia v smere sever-juh, preteká potok Derňa, ktorého tok je jedným z bývalých ramien Váhu. Podľa klimatickej klasifikácie sa toto územie zaraďuje do teplej oblasti s miernou zimou a dlhším slnečným svitom vo vegetačnom období.

Prvá písomná správa o obci Gáň sa zachovala v zoborskej listine z roku 1113.Táto listina spolu so zoborskou listinou z roku 1111 sú najstaršími písomnosťami, ktoré sú dnes uchovávané na území Slovenska. Názov "Gáň" vznikol podľa etymologických výskumov z osobného mena "Gan", ktoré je slovanského pôvodu. V bulharčine existuje osobné meno "Gan", ktoré je odvodené od mena Dragan. V dobe prvej písomnej správy, teda v roku 1113 obec sa delila na dve časti s rovnakým menom.

Predpokladá sa, že bola osídlená najmenej od 10.-11. storočia, keďže v roku 1113 pri vyhotovovaní majetkového súpisu zoborského opátstva sa uvádza, že majetky opísané v listine boli majetkom opátstva už pred vpádom moravského vojvodu Otta na Slovensko. V roku 1883 bola zahájená železničná premávka na trati Galanta - Sereď. Železnica poskytla v nasledujúcich desaťročiach mnohým obyvateľom z Gáne živobytie. Gáň patrila od 11. storočia cez celé nami sledované obdobie do Bratislavskej župy.Bola súčasťou vonkajšieho okresu.

Služby: