obec

Primátor/Starosta: Ernest Németh
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Norbert Hudák / -
Tel.: 02/402 59 812, 02/402 59 811, 02/402 59 813
Mobil: 0918 632 117
Fax: - Web: www.dunajskaluzna.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30-11:30 / 12:30-16:00
Streda: 7:30-11:30 / 12:30-17:00
Piatok: 7:30-12:00

Prezentácia:

Obec Dunajská Lužná leží 15 km juhovýchodne od Bratislavy a 7 km od Šamorína na úrodnej vnútrokarpatskej Podunajskej rovine, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Cez obec prechádza štátna cesta I. triedy č. 63, ktorá spája Bratislavu s Komárnom. Železničná stanica s názvom Nové Košariská je vzdialená od centra obce asi 1,5 km. Do roku 1996 bola obec súčasťou okresu Bratislava-vidiek. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do okresu Senec a do Bratislavského kraja. Podunajská rovina, na ktorej leží obec, je najteplejšou a najsuchšou oblasťou Slovenska. Má najviac slnečného svitu a je aj najveternejšou rovinnou oblasťou u nás. Vyznačuje sa krátkymi zimami a priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je okolo 35 dní. Celkové priemerné ročné zrážky za posledné desaťročie boli 350 až 500 mm. Letné teploty sú do 35 oC. Nadmorská výška územia obce sa pohybuje od 120 do 131 m n. m. Rovinatý chotár a úrodné pôdy vytvárali a vytvárajú veľmi dobré podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva. Podľa Zmien a doplnkov k územnému plánu sídelného útvaru Dunajská Lužná (HUPRO, 2000) má poľnohospodárska pôda rozlohu 2 411,3 ha (z toho je: 2 326,1 ha, záhrady 53,9 ha, ovocné sady 20,2 ha, trvalé trávne porasty 10,0 ha a vinice 0,4 ha), lesné pozemky majú rozlohu 51,6 ha, vodné plochy 3,1 ha, zastavané plochy 141,5 ha a 87,7 ha sú ostatné plochy. Do územia obce okrajovo zasahuje Chránená krajinná oblasť Dunajské Luhy. Na hranici katastra obce sa nachádza prírodná rezervácia Topoľové hony, ktorej predmetom ochrany sú suchomilné panónske dúbravy a rastlinné spoločentsvá s klokočom perovitým. V obci sa nachádzajú dva chránené stromy - Novolipnický platan (platan javorolistý) a v časti Jánošíková pri obecnom úrade je chránený strom - dub letný.

História obce: www.dunajskaluzna.sk/obec-1/historia/

Oznam mesta/obce:

Oznamy
- www.dunajskaluzna.sk/aktuality/oznamy/

Správy
- www.dunajskaluzna.sk/aktuality/spravy/

Kalendár akcií
- www.dunajskaluzna.sk/aktuality/kalendar-akcii/

Služby:

Primátor/Starosta: Adrián Takács
Prednosta/Zástupca starostu: - / Juraj Kiss
Tel.: 02/4590 31 25
Mobil: 0902 904 501, 905 436 099
Fax: - Web: www.hruby-sur.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 15:00
Utorok: 8:00 - 12:00
Streda: 8:00 - 17:00
Štvrtok: nestránkový
Piatok: 8:00 - 12:00
obedňajšia prestávka: 12:00 - 13:00

Prezentácia:

Obec Hrubý Šúr leží v malebnom prostredí Podunajskej nížiny, 25 km východne od Bratislavy a 6 km južne od okresného mesta Senec. Táto obec, ktorá má momentálne 1021 obyvateľov, sa rozprestiera na nízkom priečnom vale Malého Dunaja v nadmorskej výške 126 m medzi Čiernou vodou a Malým Dunajom, na štátnej ceste druhej triedy Senec – Šamorín a na rozhraní okresov Galanta, Senec a Dunajská Streda.
Z historicko–zemepisného hľadiska sa tomuto územiu hovorilo ,,Matúšova zem“ (Mátyusföld). Je to nížina medzi Váhom, Dunajom a Karpatami, ktorá kedysi patrila Matúšovi Čákovi z Trenčína.
Chotár obce s rozlohou 620 ha tvorí lužná rovina a lužné pôdy miestami so štrkovým a pieskovým podkladom, a preto sa tu dobre darí pestovaniu poľnohospodárskych plodín, tak zeleniny, ako aj ovocia.
V okolí obce, najmä pri Malom Dunaji a jeho ramene, sú krásne lesy, kde sa dobre darí divej zveri, hlavne srnkám, bažantom, zajacom, divým kačiciam a podobne.
Archeologické nálezy v katastri a okolitých lokalitách dokazujú prítomnosť človeka už od mladšej doby kamennej. Priamy doklad o osídlení katastra obce pochádza zo 7. storočia. Pri hlbokej orbe v lokalite Csandal boli roku 1952 objavené ľudské kosti a rôzne dobové zbrane. Ďalšou lokalitou je Kerektó, kde sa našlo pohrebisko z 8.–11. storočia.

Kronika obce: www.hruby-sur.sk/kronika-obce

Oznam mesta/obce:

Úradná tabuľa
- www.hruby-sur.sk/uradna-tabula

Aktuality
- www.hruby-sur.sk/aktuality

Oznámenia
- www.hruby-sur.sk/oznamenia

 

Služby:

Primátor/Starosta: Mgr. Hubert Danihel
Prednosta/Zástupca starostu: - / Zuzana Kuklovská
Tel.: 034/ 773 40 56
Mobil: 0910 336 990
Fax: - Web: www.kostoliste.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00-11:30 / 12:30-16:00
Utorok: 8:00-11:30 / 12:30-16:00
Streda: 8:00-11:30 / 12:30-17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 8:00-11:30 / 12:30-15:00

Prezentácia:

Obec Kostolište, ležiace 1km západne od Malaciek, sa nachádza v strede Záhorskej nížiny. Ľudské osídlenie sa datuje od doby bronzovej.

História

Rôzne archeologické nálezy svedčia o tom že na území našej obce sa vystriedali rôzne kultúry. V našom chotári bolo Rímsko-barbarské sídlo z obdobia pred rozpadom Rímskej ríše koncom 4.storočia . V susedstve sa nachádzajú náleziská zo staršej doby rímskej. Je to pohrebisko z polovice 1.storočia v Malackách a žiarové pohrebisko z 1.storočia v Lábe. Sídlisko z 2.storočia bolo zistené v Gajaroch kde vedľa barbarskej keramiky sa našla tera sigillata (J.Eisner 1.c 225ˇ). V polohe “Na vršku”, západne od obce boli nájdené črepy hnedých nádob zdobené pásikmi vlnovky a čiarami.

Viac histórie: www.kostoliste.sk/obec-1/historia-obce/

Oznam mesta/obce:

Aktuality
- www.kostoliste.sk/udalosti-v-obci/aktuality/

Hlásenie rozhlasu
- www.kostoliste.sk/udalosti-v-obci/hlasenie-rozhlasu/

Služby:

Primátor/Starosta: Ing. Richard Nimsch
Prednosta/Zástupca starostu: Mgr. Blažej Pišoja / JUDr. Jozef Kovarik
Tel.: 034 / 779 43 16, 034/779 43 17
Mobil: 0918 785 134, 0908 660 466, 0907 895 102
Fax: - Web: www.levare.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 08:00 - 16:00
Utorok: 08:00 - 16:00
Streda: 08:00 - 17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 08:00 - 15:00

Prezentácia:

Obec leží v nadmorskej výške 170 metrov nad morov na Záhorskej rovine 10 km severne od okresného mesta Malacky a 40 km severne od Bratislavy. Milovníkom prírody ponúka obec rôzne zaujímavosti. Východnú časť chotára tvoria hlboké borovicové lesy, bohaté na lovnú zver a známe bohatstvom jedlých húb. Cez územie obce preteká priezračná Rudava, v ktorej sa vyskytuje 36 druhov rýb. V severnej časti územia je Štátna prírodná rezervácia Abrod, západným okrajom chotára preteká hraničná rieka Morava. V obci žije 3 626 obyvateľov.

História

Obec leží na mieste, historicky významnej obchodnej cesty, jej minulosť je zaznamenaná ako osada lukostrelcov, sídlo stráže a ochrany hraníc a jej vznik podmienila potreba zaistiť ochranu hraníc vtedajšieho štátneho útvaru pred nájazdmi nepriateľov a zaistiť bezpečnosť obchodnej cesty, ktorá viedla zo západu a severu do Bratislavy a ďalej na juh. V týchto listinách je obec spomínaná ako Villa sagittariorum - osada lukostrelcov. Obyvatelia obce sa zaoberali remeslami, vytvorili 10 vlastných cechov. Obec postupne získala viaceré práva a od roku 1744, kedy sa stala mestečkom i práva jarmočné, trhové, mýtne, ale i právo hrdelné. V r. 1588 sa v obci usadili príslušníci sekty anabaptistov-novokrstencov, ktorá vznikla začiatkom 16. storočia v alpských krajinách. Na území Slovenska ich nazývali habáni. Habáni ovplyvnili spôsob života tunajších obyvateľov a zanechali tu architektonicky a historicky pozoruhodné stavby-habánske domy. V 16. storočí prišli do obce chorvátski kolonisti.

Podľa viacerých nálezov (medené predmety), bolo miesto osídlené už v neolite a obec s okolím patrila do Veľkomoravskej ríše. V roku 1371 sa v dostupných listinách obec spomína ako stanica, ktorou prechádzali kupci a trhovníci. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1378. V nasledujúcom roku vykonala Bratislavská kapitula oficiálne uvedenie grófa Tomáša do jeho nového majetku. Pri tej príležitosti sa obchádzali chotárne hranice obidvoch dedín, čoho sa zúčastnili tiež richtári a obyvatelia Veľkých Levár, Malaciek a Jakubova. V opise hraníc sa celkovo trikrát spomína kráľovská obec Veľké Leváre (Noglew). Celú udalosť zaznamenáva listina vydaná Bratislavskou kapitulou 20. decembra 1378. Dnes je uložená v Maďarskom národnom archíve v Budapešti. Prvá písomná zmienka o Veľkých Levároch nie je svedectvom o ich vzniku. Ide proste len o najstarší písomný záznam. Obec existovala oveľa skôr. Zo zachovaných názvov je možné vyčítať, že ju obývali maďarské vojenské jednotky, ktoré mali za úlohu strážiť uhorskú hranicu. Z dejín vieme, že takéto posádky boli prítomné na Záhorí v 11. – 12. storočí.

Viac histórie: www.levare.sk/o-obci/informacie-o-obci/historia/historia-obce

Oznam mesta/obce:

Úradná tabuľa
- www.levare.sk/samosprava/zverejnovanie-dokumentov/uradna-tabula

Novinky
- www.levare.sk/novinky

Organizácie
- www.levare.sk/o-obci/informacie-o-obci/organizacie

Služby: