obec

Primátor/Starosta: JUDr. Štefan Gašparovič
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Viktor Veselovský
Tel.: 033/647 82 10, 647 82 22
Mobil: 0907 330 472
Fax: - Web: www.slovensky-grob.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 12:00 / 13:00 - 17:00
Streda: 8:00 - 12:00 / 13:00 - 16:00
Piatok: 8:00 - 13:00

Prezentácia:

Obec leží dva kilometre od mestečka Pezinok na rovine vedľa Malých Karpát. Slovenský Grob je známy chovom a predajom husí a kačíc a najmä usporiadavaním husacích hodov vo viacerých známych miestnych reštauračných zariadeniach. Znalci husaciny a dobrého vína chodia za pečenými husami každoročne. K husacine sa podávajú lokše, burčiak a malokarpatské vína.

História

Predhistorické obdobie Slovenského Grobu nebolo doteraz archeologicky spracované, preto sa nemohla vytvoriť predstava o vývoji osídlenia obce. Nálezy, ktoré sa našli v okolitých obciach, potvrdzujú, že územie západného Slovenska bolo osídlené už v neolite a možno predpokladať, že tomu tak bolo aj na území našej obce. Existencia pečate je doložená rokom 1617.Prvá zmienka o obci Monar je uvedená v darovacej listine komesovi Šebušovi pri darovaní zeme Dvornik v roku 1214. V tejto listine je uvedené, že zem Dvorník leží medzi dvoma dedinami, a to Monarom, druhou dedinou Monarom, ktoré obe patrili k Bratislavskému radu, a tretou dedinou komesa Šebuša, ktorú treba stotožniť s dnešným Svätým Jurom. Existenciu dediny Monar potvrdzuje aj zápis z roku 1296, v ktorom sa viedol spor o túto dedinu.

Kultúrne pamiatky: slovensky-grob.sk/?page_id=681

Oznam mesta/obce:

Aktuálne oznamy
- slovensky-grob.sk/category/oznamy/

Služby:

Primátor/Starosta: Peter Merkovský
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 051 / 778 11 26
Mobil: 0905 736 149
Fax: 051 / 749 84 72 Web: www.sarisskebohdanovce.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.00 - 15.30

Utorok: 7.00 - 15.30

Streda: 7.00 - 15.30

Štvrtok: 7.00 - 15.30

Piatok: 7.00 - 15.30

obedňajšia prestávka: 12.00 - 12.30

Prezentácia:

História obce Šarišské Bohdanovce ležia v Košickej kotline, v dolnej časti údolia východného prítoku Torysy, v nadmorskej výške okolo 225 m. Istý Čepan z Bohdanoviec v roku 1220 obvinil Petra z krádeže štyroch koní, za čo sa mal Peter zodpovedať pred súdom vo Varadíne (Oradea v Rumunsku). Pravda, dedina Bohdanovce vtedy jestvovala nielen v Sabolčskej a Abovskej župe, ale aj v Šariši, takže spomínaný Čepan mohol bývať v jednej dedine z uvedených troch Bohdanoviec. Z toho dôvodu túto správu nemožno jednoznačne považovat za najstaršiu o Šarišských Bohdanovciach. Krátko pred rokom 1299, prípadne v tom roku, šlachtic Pethewch zo Svinice dal spustošit dedinu Bohdanovce a jej vlastníkom Mikulášovi a Štefanovi, synom Buduna, spôsobil škodu za 70 hrivien striebra. V roku 1299 pri vyšetrovaní zločinu vznikla najstaršia správa, ktorá sa jednoznačne vzťahuje k Šarišským Bohdanovciam. Spôsobená škoda za 70 hrivien musela byť rozsiahla a nezvratne svedcí o pomerne veľkom sídlisku jestvujúcom dlhšie pred rokom 1299.

V písomnostiach z 13. - 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Bogdan, ktorý bol totožný so slovanským osobným menom a zostal maďarizovaným názvom tejto dediny. Dôležité je, že zachoval slovanský, resp. slovenský názov pred zmenou g ) h, ktorá sa v stredovekej slovenčine uskutočnila do konca 12. storocia. Z toho je zrejmé, ži sídlisko a názov jestvovali pred 12. storočím. Zemepisná poloha, názov a rozsah sídliska vedú k názoru, že Bogdanovce jestvovali dávno pred 12. storočím a možno ich zaradiť k najstarším slovanským, resp. slovenským dedinám v okolí. V zachovaných písomných prameňoch nemožno zistit, kedy ich uhorský kráľ daroval šlachticom. Napriek tomu je isté, svedčí o tom listina z roku 1299, že koncom 13. storočia boli vo vlastníctve synov Buduna. V prvej polovici 14. storočia tu mali zemania kúriu a názov dediny používali v prídomku. Od druhej polovice 14. a aj v 16. storočí patrili zemanom z Ploského a Žehne. V druhej polovici 16. storočia časť dediny patrila šlachticom Šerédiovcom a Bátoriovcom.

Pri Bohdanovciach bol mlyn, o ktorom je správa z roku 1375. Tunajšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 37 port. Bohdanovce patrili k veľkým dedinám v Šarišskej stolici, pričom vtedy boli najväcšie v južnom Šariši. Neskôr časť sedliakov užívané pozemky stratila a upadla medzi želiarov. V rokoch 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 9, resp, 7,5 porty, pričom v roku 1567 štyri domácnosti hospodárili na celých a dvanásť na polovičných usadlostiach. V tých rokoch tu žilo 12 a 8 želiarskych domácností. Bohdanovské sídlo v roku 1600 pozostávalo z 33 obývaných poddanských domov. Aj napriek úbytku sedliackych domácností a znižovaniu počtu domov v druhej polovici 15. a v 16. storočí zostali Bohdanovce aj koncom 16. storočia velkou dedinou. Mali len poddanské obyvateľstvo.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Ing. Ľudovít Kovács
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Richard Škúci
Tel.: 031/785 30 61
Mobil: 0908 320 426
Fax: - Web: www.dolnesaliby.sk

Úradné hodiny:


Prezentácia:

Územný obvod obce Dolné Saliby sa rozprestiera na južnom Slovensku, 10 km južne od Galanty. Terén obce je nížinatý s nadmorskou výškou 115 m. Pôdy obce patria z hľadiska bonity medzi najlepšie, až veľmi produkčné. Počet obyvateľov obce je 1922 a rozloha obce je 18720 m2. Obyvatelia obce sú slovenskej národnosti (23%) a maďarskej národnosti ( 77%). Podujatia v obci Tradične sa v obci konajú kultúrne podujatia organizované základnou organizáciou Csemadoku a Dolnosalibského mládežníckeho klubu – ALSZIK. Spoločenské organizácie usporadúvajú plesy, prednášky a iné podujatia. Obec dvojročne organizuje obecné dni. V obci sa konajú aj športové podujatia ako napr. turnaj štyroch obcí vo futbale.

Oznam mesta/obce:

Oznamy
- dolnesaliby.sk/notice-category/oznamy/

 

Služby:

Primátor/Starosta: Ing. František Budovec
Prednosta/Zástupca starostu: Mgr. Róbert Hlaváčik / Jozef Giertl
Tel.: 048/630 43 10, 630 43 16, 630 43 14
Mobil: 0905 592 994
Fax: 048/630 43 29 Web: www.ciernybalog.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 07:00 - 11:30 a 12:00 - 15:00
Streda: 07:00 - 11:30 a 12:00 - 17:00
Piatok: 07:00 - 11:30 a 12:00 - 13:00

obedňajšia prestávka: 11:30 - 12:00

Prezentácia:

Rozľahlá obec sa nachádza v srdci Veporských vrchov, asi 4 km južne od Brezna. Tvorí ju 13 osád, situovaných pozdĺž toku Čierneho Hrona a v priľahlých údoliach, obkolesených hustými lesmi. Rieka tvorí os územia a pokračuje severozápadným smerom k Hroncu, kde sa vlieva do Hrona.

Z Hronca až po osadu Dobroč rieku lemuje úzkorozchodná Čiernohronská železnica, ktorá v čase najväčšieho rozmachu dosahovala dĺžku takmer 132 km. Obcou prechádza cestná spojnica II/529 z Brezna cez sedlo Tlstý javor do Hriňovej.

História

Osídľovanie okolia Čierneho Balogu vo väčšom rozsahu nastalo v 15. storočí, kedy do oblasti Horehronia prišli valašskí pastieri. O storočie neskôr sa tu začali usadzovať drevorubači, ktorí tu už okolo roku 1550 ťažili drevo pre potreby baní a hút. Prvá písomná zmienka o osade v údolí pochádza z 11. júna 1607.

Najstaršou osadou obce je Krám (z nem. obchod, sklad), ktorá vznikla okolo roku 1563 ako základňa drevorubačov so sídlom ich majstra a skladmi náradia i potravín. Okrem ťažby dreva a jeho splavovania sa obyvatelia venovali i poľnohospodárstvu a chovu dobytka a oviec. Postupne začali vznikať nové pasienky a časom aj osady, ktoré využívali novovzniknuté plochy na vznik obydlí, bližšie pri zdrojoch dreva a železnej rudy.

Viac histórie: www.ciernybalog.sk/historia.phtml?id3=35064

Náučný chodník

 V roku 2008 bol otvorený Náučný chodník históriou a tradíciami obce Čierny Balog, ktorý Vás privedie priamo do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Začína sa pri obecnom úrade a vedie popri cintoríne cez peknú hôrku. Návštevník mieriaci do Lesníckeho skanzenu tak nemusí ísť po tvrdej asfaltovej hlavnej ceste, ale môže využiť tento mäkký prírodný chodník a pri tom sa dozvedieť  niečo o histórii a tradíciách obce Čierny Balog.

Oznam mesta/obce:

Čiernohronská železnica

Čiernohronská železnica je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Premáva na trase Chvatimech – Hronec – Čierny Balog – Vydrovo v Slovenskom rudohorí. Pred zrušením dopravy v roku 1982 bola značne rozvetvená a mala celkovú dĺžku 131,98 km. Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hronu a jeho prítokov. V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Čiernohronská železnica bola v roku 2011 tiež vyhlásená za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja. V roku 2011 prepravila približne 60 tisíc osôb.

Viac na: www.chz.sk

Lesnícky skanzen

Oddych, poučenie a zábava v lone prírody - heslo, ktorým sa štátny podnik Lesy SR Banská Bystrica riadil, keď v roku 2002 prišiel s myšlienkou vzniku jedinečného lesníckeho múzea v prírode. Náučný chodník na viac ako 4 km trase a 75 zastávkach odkrýva tajomstvá lesa, históriu lesníctva, prácu lesníkov, pestovanie, ochranu a význam lesa. Horáreň s múzeom, prírodný amfiteáter, detské ihrisko, občerstvenie, infocentrum s predajom suvenírov umocnia jedinečný zážitok. Lesnícky skanzen sa nachádza vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu a je prístupný v lete i v zime.

Viac na: www.lesy.sk

Služby: