obec

Pondelok: 07:30 – 12:00 a 12:30 – 15:30
Streda: 07:30 – 12:00 a 12:30 – 17:00
Štvrtok: 07:30 – 12:00 a 12:30 – 15:30
Piatok: 07:30 – 12:00 a 12:30 – 14:00
Obedňajšia prestávka: 12:00 – 12:30 hod.

Červený Kameň patrí k malému počtu slovenských obcí, o ktorých založení sa nám zachoval písomný doklad. Pre Červenokamenčanov je týmto výnimočným dokumentom listina, z ktorej úryvok prekladu z latinčiny znie takto: "My B.. titulom z Oroslankö.. keždému, že my sme dali a udelili istú horu a zem nášho zámku Horoslankij nazývaného.. túto lehotu dávame Milochovi a Mrtinovi, aby ju zaľudnili všetkými, ktorí v budúcnosti tam prídu a tam sa usadia.

Keď ktokoľvek a akéhokoľvek stavu túto usadlosť, čiže horu Vereskö zvanu, slobodne nech príde a bezpečne nech sa v nej združuje pod našou zvláštnou ochranou tak, že odo dňa príchodu až 16 rokov žiadnu zbierku a poplatkovú povinnosť ani nám, ani kastelánovi menovaného hradu nemusí dať, ani platiť. Po uplynutí 16 rokov od každého gruntu kúria pol marky ťažkej váhy kastelánovi menovaného hradu Oroslankö každoročne v troch lehotách musí dať, platiť a tiež v troch lehotách povinnej práce poskytnúť... Dané v Beluši v Kvetnú nedeľu roku pána tisíctristo päťdesiatehoštvrtého.

Zriaďovaciu listinu Červeného Kameňa objavil koncom 19. storočia v archíve panstva Pruské Jozef Chorényi, v tom čase dekan - farár pruštiansky, cirkevný historik. Prvýkrát o nej publikoval v Obzore nitrianskej župy čislo 31, a to článkom Dejiny červenokamenskej rímsko-katolíckej farnosti. Spomínaný archív sa pôvodne nachádzal v pruštianskom kaštieli, odkiaľ boli písomnosti asi v roku 1951 prevezené do Oblasnej pobočky Pôdohospodárskeho archívu v Martine., neskôr do pobočky Pôdohospodárskeho archívu v Trenčíne a napokon do Štátneho oblastného archívu v Bytči. Originál dokumentu bol napísaný na pergamene a bol k nemu pripojený opis z roku 1552, ktorý mal vyhotoviť Mylady, vojvoda Bosny, kráľovský sudca. V súčasnosti sa vo fonde Panstvo Pruské zakladajúca listina Červeného Kameňa nenachádza a pracovníci ŠOBA Bytča o jej osude nevedia nič.

Služby:

Pondelok: 8:00-12:00 / 13:30-17:00 + stavebný úrad
Utorok: nestránkový deň
Streda: 8:00-12:00 / 13:30-16:00 + stavebný úrad
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 8:00-12:00

Bratislava – mestská časť Rusovce (iné názvy: maďarsky Oroszvár, nemecky Karlburg, chorvátsky Rosvar) sú mestská časť Bratislavy na pravom brehu Dunaja, južne od mestskej časti Petržalka v okrese Bratislava V.

Rusovce sú najväčšou bratislavskou mestskou časťou na juh od Petržalky a svojím charakterom pripomínajú menšie mesto.

Poloha a prírodné podmienky

Rusovce sú spolu so susediacou mestskou časťou Čunovom najjužnejšie položenou mestskou aglomeráciou Bratislavy. Katastrálne územie Rusoviec sa rozkladá v rovine, zo severovýchodu ohraničené tokom rieky Dunaj (resp. hrušovskou zdržou). Kataster na tomto území zasahuje do jedinečnej prírodnej rezervácie – Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy; nájdeme tu zaujímavé výtvory – Rusovské rameno a Rusovské jazero. Vďaka tomu sú Rusovce pomerne obľúbenou a vyhľadávanou rekreačnou lokalitou.

Viac o obci: www.bratislava-rusovce.sk/zakladne-informacie

Pamiatky: www.bratislava-rusovce.sk/pamiatky

Aktuality
- www.bratislava-rusovce.sk/kulturne-akcie

Oznamy
- www.bratislava-rusovce.sk/oznamy

Služby
- www.bratislava-rusovce.sk/sluzby

Služby:

Najstaršie archeologické nálezy z okolia obce Kotmanová sú z doby bronzovej. V juhozápadnej časti Slovenského rudohoria v katastri obce sa nachádza Pohanský hrad - hradisko kyjatickej kultúry s nieloľkonásobným valom /1100 - 700 p.n.l. / Organizovaná kolonizácia Kotmanovej je doložená v druhej polovici 14. storočia nášho letopočtu na území Divínského hradného panstva. Kotmanovú založil Šoltýs Kotman. Šoltýsi na základe spravidla zmluvy so zemepánom získali za založenie osídlia výsady. Podľa monografie Novohradu /1826/ si osada zobrala meno od nemeckého banského dozorcu Gutmana, ktorý bol správcom baní v Lovinobani, Cinobani a okolí. Podľa legendy názov obce podľa huty, ktorého hutman tu býval. V roku 1911 patrila obec do panstva Zichyovcov /spolu 54 obcí / Z tohto obdobia sú známi hlavne Kotmanovskí uhliari. Do prvej svetovej vojny narukovalo z obce viac ako 40 chlapov. Vo voľbách 17. októbra 1931 bola najsilnejšou stranou strana roľnícka. Počas SNP v rámci druhej svetovej vojny bol aj v Kotmanovej zriadený revolučný národný výbor. Po skončení vojny v roku 1945 dvojročný budovateľský plán vytýčil pre obec Kotmanovú elektrifikáciu, výstavbu MNV a požiarneho skladu. V roku 1948 došlo k premenovaniu obce na Dobročskú Lehotu. V roku 1950 mala obec 732 obyvateľov. Urbárske lesy prešli pod správu štátu v roku 1958. V obci sa zriadilo polesie, neskôr bolo preložené do Lovinobane /1968/ a v roku 1973 vznikla v Divíne Lesná správa, do ktorej patrili aj Kotmanovské lesy. Dnes patrí Lesnému spolku v Kotmanovej cca 600 ha lesa, 500 ha lesa sú štátne lesy. Od roku 1990 - 31. august - dochádza k zmene názvu obce na historicky pôvodny názov - Kotmanová.

Pondelok: 7.00 - 15.00

Utorok: 7.00 - 15.00

Streda: 7.00 - 17.00

Štvrtok: 7.00 - 15.00

Piatok: 7.00 - 13.00

Obec Čierne nad Topľou leží v povodí Tople v Beskydskom predhorí. Teritórium obce sa rozprestiera v podcelku Hanušovská pahorkatina. Stred obce leží v nadmorskej výške 154 m n.m.. Administratívne spadá do okresu Vranov nad Topľou a do Prešovského kraja. Čierne nad Topľou plní významnú dopravnú funkciu. Leží na štátnej ceste I/18. Dopravné spojenie obce s okolím zabezpečuje SAD. Obec má zastávky. Zastavujú tu priame autobusové spojenia aj niektoré diaľkové linky. Cez obec prechádza železničná trať Prešov-Strážske-Humenné. Denne ňou premávajú osobné, zrýchlené a taktiež nákladné vlaky. Počtom obyvateľov patrí Čierne nad Topľou medzi stredne veľké obce. Hustota obyvateľov je 98 obyv./km². Rozloha katastrálneho územia obce je 822 ha. Má zhruba lichobežníkový až kosoštvorcový tvar.

Vo würme proluviálne procesy vynášali na okraj poriečnej nivy Tople hlinité štrky uložené do malých vejárovitých foriem. Materiál bol ukladaný v koncových častiach svahov pred vyústením do nivy Tople. Na takomto würmskom kuželi leží centrálna a východná časť intravilánu obce. Hanušovská pahorkatina má charakter kotlinovej krajiny s dvoma výraznejšími krajinnými subtypmi – rovinatou nivou Tople a pahorkatinovým pohorím Slanských vrchov. Nadmorská výška v katastri sa pohybuje od 140m do 298 m. Najnižšie miesto je v južnej časti katastra pri ústí potoka Zlatníčok do Tople. Najvyššie položené miesto je v západnej časti územia, v oblasti Rúbanísk. Výškový rozdiel je 158 m. Územie je rozčlenené v reliéfe výraznými dolinami, úvalinovitými dolinami a úvalinami. Na stráňach skláňajúcich sa k dolinám je sklon 5-14°, miestami aj viac. Klimaticky patrí Čierne nad Topľou do oblasti teplej, mierne vlhká s relatívne chladnou zimou. Priemerná ročná teplota je 8,8°C. Relatívna vlhkosť vzduchu má opačný chod ako teplota. V priemere ročne činí 77%. Priemerný ročný úhrn zrážok je 604mm. Najzriedkavejší je východný vietor (3,9%). Bezvetrie je počas 7,2% dní v roku. Z hľadiska klimatogeografickej typológie patrí do typu kotlinovej klímy a subtypu mierne teplej, mierne suchej klímy s veľkou inverziou teplôt. Zvyšky močiarnej vegetácie sa zachovali pri Topli (zárasty steblovky vodnej).

Pôvodné dubovo-hrabové lesy sa zachovali vo vyšších častiach katastra. V roku 1990 sa Čierne nad Topľou stalo samostatným samosprávnym územným celkom Slovenskej republiky a právnickou osobou. Môže samostatne hospodáriť so svojím majetkom a finančnými zdrojmi. Získala možnosť vydávať pre plnenie úloh samosprávy všeobecne záväzné nariadenia. Obec sa prihlásila do regionálneho združenia obcí okresu Vranov nad Topľou. Začiatkom roka 1991 do Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré sa stalo hlavným reprezentantom samospráv. V roku 1992 si obec dala vypracovať Miestny program obnovy dediny, ktorý sa stal prvým koncepčným materiálom, slúžiacim na usmerňovanie priestorového rozvoja Čierneho nad Topľou. Program vypracovala Stavoinvesta Košice. Od 1.1.1993, vznikom samostatnej Slovenskej republiky, sa Čierne nad Topľou stalo jednou z 2874 obcí nového štátu na politickej mape Európy. Po roku 1989 za začali prejavovať súkromno-podnikateľské aktivity. V obci sú potravinárske predajne, predajňa rozličného tovaru, textil-sklo, predaj plynu. Textilná prevádzka, oprava poľnohospodárskych strojov, stolárska prevádzka. Maloobchod je v bývalej budove Jednoty a v starej budove kultúrneho domu. Sú tu aj zábavné zariadenia (pohostinstvá). Tradičnou ekonomickou aktivitou obce zostala poľnohospodárska výroba.

Poľnohospodárska pôda zaberá 574 ha čiže 69,8% rozlohy katastrálneho územia obce. Orná pôda zaberá 416 ha, 50,6%, zvyšok tvoria pasienky, lúky a ovocné sady. Poľnohospodárstvo v obci reprezentuje hospodársky dvor, patriaci pod Agrodružstvo Bystré. Areál dvora je v severnej časti intravilánu. V roku 1994 obec prijala nový erb. Ide o dvoma koňmi ťahaný pluh v zelenom poli, so schematicky znázornenou riekou v popredí. Erb, spolu s obecnou zástavou, bol 11.novembra 1994 slávnostne prezentovaný na celoobecnej schôdzi v sále domu služieb.